BRATISLAVA 14. novembra (SITA) - Fungovanie samosprávy na školách sa spája u študentov so zážitkom demokracie, a nie iba s hrou na demokraciu. Vyplýva to z prvých výsledkov sociologického výskumu názorov a postojov študentov stredných a vysokých škôl na súčasnú úroveň fungovania samosprávnej demokracie, ktorý v októbri uskutočnili Iuventa a Ústav informácií a prognóz školstva.
V žiackej školskej rade alebo študentskom parlamente pôsobí podľa zistení približne 15 percent študentov. Fungovanie samosprávy na školách môže mať aj dlhodobejší vplyv na reálne zvýšenie záujmu mladých ľudí o politiku a veci verejné. "Nedávne protestné študentské akcie sa jednoznačne prejavili vo zvýšenom záujme o prácu školskej samosprávy," poukázal na dnešnej prezentácii výsledkov prieskumu Ladislav Macháček z Iuventy. Ako podotkol, približne 30 percent oslovených vysokoškolákov potvrdilo, že sa na protestoch zúčastnili, prípadne zbierali podpisy na petície. Záujem stredoškolskej a vysokoškolskej mládeže na Slovensku o politiku je však stále nízky.
Výskum potvrdil, že v obidvoch typoch škôl je skupina študentov orientovaná akademicky, o niečo viac na vysokých ako na stredných školách. U obidvoch hrajú tiež významnú úlohu dobré výsledky, avšak kým na stredných školách vystupuje do popredia kombinácia dobré výsledky plus hobby, na vysokých školách sú to dobré výsledky plus zárobková činnosť. Rozdiel je aj v očakávaniach stredoškolákov a vysokoškolákov od školských rád - kým stredoškoláci od nich očakávajú najmä utváranie podmienok pre mimoškolské aktivity či presadenie špeciálnych služieb akými sú bufet alebo automat na nápoje, vysokoškoláci zaradili na prvé miesto požiadavku sprístupniť čo najviac foriem získavania informácií.
Fungovanie školských rád podľa Márie Bošňákovej z ÚIPŠ vplýva pozitívne na znižovanie agresivity a znižuje napätie medzi učiteľmi a žiakmi. Kým bez existencie samosprávnych orgánov študenti mali obmedzenú možnosť demokraticky vyjadriť svoj názor, v súčasnosti majú na to zákonný priestor. Kým na niektorých školách samosprávne orgány fungujú, na mnohých zatiaľ nefungujú vôbec. Najmä do tých by mal byť distribuovaný metodický materiál, ktorý vzišiel zo spomínaného sociologického prieskumu, aby sa cez čísla, ale aj konkrétne pozitívne príklady mohli inšpirovať.
Široko koncipovaný sociologický výskum občianskej a politickej participácie stredoškolskej a vysokoškolskej mládeže na Slovensku uskutočnili Iuventa a ÚIPŠ v októbri. Vzorku tvorilo takmer 900 stredoškolákov a 830 vysokoškolákov. Fungovaniu školskej samosprávy venoval sociologický prieskum pozornosť po prvý raz po roku 1989. Jeho cieľom bolo zistiť, či žiacke školské rady a akademické senáty sú skutočne "neformálne školy demokracie."
