Bratislava 14. novembra (TASR) - Mladí ľudia sa podľa organizátora protestov proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia Karola Klobušického o politiku nezaujímajú kvôli "odpadu a bahnu", ktoré v nej sú.
"Vyburcovať študentov možno len v extrémnych prípadoch," povedal pre TASR Klobušický. Platí to podľa neho aj o dianí na akademickej pôde, kde angažovanosť študentov kolíše podľa toho, akí ľudia sa na školu dostanú. "Občas sa v škole stretne silná, inokedy slabšia generácia," dodal.
Sociologický výskum Iuventy a Ústavu informácii a prognóz školstva (UIPŠ) ukázal, že volieb do Akademických senátov na VŠ sa aspoň raz zúčastnilo okolo 27 percent vysokoškolákov. Neveľký záujem o voľby do AS potvrdil aj Tomáš Kuskulič z Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. "Predovšetkým v nižších ročníkoch je to slabé. O čosi lepšie je to medzi tretiakmi, štvrtákmi či piatakmi, ktorí sa už stihli vzájomne spoznať," spomenul. V obsadení najvyššej reprezentácii vysokoškolákov - Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) sa zatiaľ menší záujem študentov neprejavil. "Nie všetky vysoké školy zatiaľ delegovali plný počet svojich zástupcov, ale na fungovanie ŠRVŠ to nemá vážnejší vplyv," spomenul predseda ŠRVŠ Jaroslav Juriga.
Malý záujem o veci verejné pretrváva aj medzi stredoškolákmi. "Vládne medzi nimi apatia," konštatovala Ľubica Rozborová, ktorá organizovala jarné protesty súvisiace s priebehom maturít. Dôvodom je podľa nej aj otrávenosť mladých z prázdnych sľubov politikov, že bude lepšie. "Tie im už nestačia, očakávajú konkrétne veci," dodala. Aktivizovať stredoškolákov by podľa Rozborovej aspoň z časti mohla Študentská rada stredných škôl, na ktorej založení študenti momentálne pracujú.
Spomínaný prieskum Iuventy a UIPŠ potvrdil, že okolo 15 percent stredoškolákov pôsobilo v Žiackej školskej rade a asi päť percent vysokoškolákov kandidovalo vo voľbách do akademických senátov.
