Bratislava 21. február (TASR) - Benešove dekréty nie sú podľa hlavného vyjednávača SR s Európskou úniou Jána Figeľa súčasťou prístupového procesu ani komunitárneho práva únie a pre SR sú uzavretou záležitosťou. Povojnové dekréty "môžu byť len otázkou politickou z pohľadu niektorých politikov, strán, prípadne krajín. Bolo by však veľmi kontraproduktívne riešiť otázku vstupu do EÚ akoukoľvek snahou o revíziu povojnového usporiadania," povedal dnes pre TASR.
Figeľ pritom pripomenul, že Slovenská národná rada v roku 1991 vyjadrila poľutovanie nad krivdami povojnového obdobia so želaním vytvárania Slovenska ako šťastného domova nielen Slovákov, ale aj ostatných národností a etník obývajúcich jej územie. Zákonodarný zbor zároveň jednoznačne odsúdil princíp kolektívnej viny, nech by sa zdôvodňoval akýmikoľvek argumentmi. "Toto bol jedinečný akt SNR a má svoju politickú hodnotu aj dnes," konštatoval Figeľ.
Zrušenie Benešových dekrétov nemôže byť ani podľa predsedu Výboru NR SR pre európsku integráciu Františka Šebeja podmienkou pre vstup Slovenska do EÚ. Dekréty vstúpili do platnosti pred založením EÚ, respektíve pred zmluvou o európskych spoločenstvách, takže nemôžu byť "reflektované v právnom svete EÚ". Nesúvisia ani s obsahom jednotlivých prístupových kapitol a nie sú prekážkou ani splneniu helsinských kritérií na členstvo.
Povojnové dekréty československého prezidenta Edvarda Beneša však spôsobili krivdu istej skupine obyvateľov a preto podľa Šebeja "predstavujú pre nás istý morálny problém". Šebej preto považuje za "dobré aj pre nás samotných, nielen pre vzťah s Maďarskom, aby sme sa s nimi aspoň nejako deklaratívne vysporiadali".
Maďarský premiér Viktor Orbán sa podľa médií v stredu v Bruseli vyjadril, že Benešove dekréty "nie sú v súlade s európskym právom" a vyslovil očakávanie, že tieto zákony budú vyradené z českej a slovenskej legislatívy pred vstupom do EÚ. Rakúska Národná rada pritom nedávno prijala výzvu rakúskej vláde, aby sa snažila presadiť zrušenie týchto dekrétov. Uznesenie nie je pre vládu právne záväzné, ale prešlo vďaka hlasom poslancov vládnych strán. Benešove dekréty nemajú ani podľa bavorského premiéra a lídra nemeckej Kresťanskosociálnej únie Edmunda Stoibera miesto v budúcej Európe, odmietol však spájať ich s rozširovaním EÚ.
Beneš vydával od roku 1940 až do októbra 1945 ako československý prezident zákony formou dekrétov. K najdôležitejším patril povojnový dekrét o konfiškácii a rozdelení pozemkového majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a dekrét o úprave štátneho občianstva Nemcov a Maďarov, ktorým obe národnosti stratili štátne občianstvo a občianske práva. Časť trojmiliónovej nemeckej menšiny bola z Česka vyhnaná ešte pred prijatím opatrení o odsune. Zo Slovenska bolo po vojne odsunutých vyše 32 tisíc Nemcov. Postupimská konferencia z roku 1945, okrem iného stanovila princípy odsunu nemeckých menšín z Poľska, Československa a Maďarska.
*hol som
