Pri príležitosti prvého výročia veternej smršti v Tatrách to pre TASR povedala ochranárka Ľubica Trubíniová z Mimovládneho výboru Naše Tatry (MVNT).
"Už dnes je preťaženie Tatier ľudskou činnosťou neúnosné a ďalšie zaťaženie by malo negatívny dopad na prírodu a ekosystémy," povedala Trubíniová s tým, že podobné konštatovanie možno nájsť aj vo vládnym výborom schválenej štúdii Trvalo udržateľného rozvoja (TUR) Vysokých Tatier. "TANAP by mohol stratiť to, čo ho robí najatraktívnejším a najcennejším, teda unikátnu prírodu," dodala.
Zástupcovia MVNT znovu upozornili, že vládni predstavitelia stále neakceptovali pripomienky odborníkov k riešeniu situácie v TANAPe, ktoré podporila aj Svetová únia ochrany prírody. Medzi základné patrí vyriešenie kompetenčných rozporov, podpora ochrany prírody v TANAPe na princípoch biosférických rezervácií UNESCO, zachovanie prírodných ekosystémov a ponechanie dreva na územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany prírody.
Dôležité je podľa MVNT zabezpečiť aj kompenzácie pre súkromných vlastníkov území, ktoré sú chránené. "Paradoxne však najväčšie problémy s ochranou máme na štátnych pozemkoch," povedal Mikuláš Huba z MVNT.
Prístup oficiálnych orgánov sa podľa Trubíniovej za rok po kalamite nezmenil. "Stále sú tendencie TANAP maximálne ekonomicky využiť, ktoré síce boli aj pred veternou smršťou, a po nej bohužiaľ tieto tendencie ešte zosilneli," konštatovala. Potvrdzuje to podľa nej aj víťazná štúdia verejnej súťaže TUR Vysokých Tatier, ktorá odporúča a preferuje ekonomický rozvoj regiónu na úkor prírody. "Ide o zvýšenie ľudských aktivít, zavedenie novej a najnižšej ochrannej zóny D, ktorá by sa tiahla až po vrcholky štítov, či vybudovanie 3000 ha lesoparku okolo Cesty slobody," dodala Trubíniová.
