Mikloš odhaduje, že po schválení novej finančnej perspektívy EÚ, by k nám ročne malo pritiecť od 40 do 60 miliárd korún, ktoré môžeme použiť na budovanie znalostnej ekonomiky. Ako uviedol v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy, práve potenciál znalostnej ekonomiky by sa mal využiť pri ďalšom zvyšovaní hospodárskeho rastu. Riziko pre naplnenie tejto perspektívy vidí Mikloš v politických snahách zrušiť rovnú daň, prípadne ďalšie reformy. Zdôraznil, že rozvoj vedy a výskumu nie je len otázkou peňazí, ale aj ich efektívneho využitia - o čo sa postarali práve reformy.
Poslanec Smeru Dušan Čaplovič považuje korekcie reforiem za oprávnené v prípade, že zlyhali. Kritizoval nízky podiel peňazí z HDP, ktoré vláda dáva na vedu. Podľa neho prostriedky na vedu a vzdelávanie rastú len vďaka rastu HDP a peniazom z eurofondov. Pripomenul, že už v roku 2010 by sme mali dávať na vedu a výskum až 1,8 percenta z HDP, oproti súčasným 0,6 percenta
Podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie a rektora STU Vladimíra Báleša by peniaze mali byť rozdeľované podľa kvality vedeckých inštitúcií. V tejto súvislosti kritizoval "nenormálne“ veľký počet vysokých škôl, ktoré odčerpávajú peniaze špičkovým pracoviskám. Za pozitívne považuje, že program rozvoja znalostnej ekonomiky Minerva podporuje aj opozícia, čo garantuje kontinuitu v podpore vedy aj v budúcnosti.
Prezident Zväzu priemyslu a Zväzu automobilového priemyslu Jozef Uhrík upozornil na možnosti súkromného kapitálu, ktorý pre svoje výrobné programy potrebuje silnú experimentálnu základňu. Univerzity mu však podľa Uhríka musia ponúknuť životaschopné programy.
