Bratislava 22. novembra (TASR) - Najvyšší súd SR by mal v stredu rozhodnúť o odvolaní údajného bossa košického podsvetia Dušana B. nazývaného Borža voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach.
Ten ho 14. decembra 2004 uznal za vinného z nedovoleného ozbrojovania, lúpeže, výtržníctva, poškodzovania cudzej veci a najmä z vrážd a prípravy vraždy šéfa konkurenčného klanu Karola Kolárika a odsúdil ho na 15 rokov odňatia slobody.
Borža vypovedal plnú moc svojmu obhajcovi, preto Najvyšší súd SR nemohol 20. októbra rozhodnúť. Predseda senátu následne ustanovil každému z obžalovaných troch náhradných obhajcov, aby sa ďalej nedal bezdôvodne predlžovať proces. Senát má pre tento prípad k dispozícii aj náhradného sudcu.
Pojednávanie sa bude konať v bratislavskom ústave na výkon väzby za prísnych bezpečnostných opatrení.
Spolu s Boržom košický súd odsúdil ďalších štyroch členov jeho skupiny. Jozef T. dostal za ťažké ublíženie na zdraví, výtržníctvo a vraždu Vladimíra Višňovca zo 17. februára 2001 v martinskom bare Alpia 11 rokov odňatia slobody. Ďalších obžalovaných odsúdil košický súd za vraždu Kolárika v spolupáchateľstve tak, že Peter K. a Radko B. dostali po 12 rokov, Jozef S. tri roky a dvojročný trest s odkladom na tri roky prisúdili Mariánovi P. Spod obžaloby súd oslobodil Rastislava V. a Petra F.
Aj keď podľa súdu spáchal Borža skutky ako člen organizovanej skupiny, ktorú riadil a prípravu trestných činov financoval, senát neakceptoval návrh prokurátora udeliť mu výnimočný trest. V čase vraždy Kolárika nebolo totiž ešte príslušné ustanovenie v trestnom zákone.
Na druhý pokus vraždy mal Kolárika zastreliť zo samopalu pri jeho bytovke na Talinskej ulici obžalovaný Jozef S., ktorému ľudia z konkurenčného klanu 27. novembra 1999 na terase reštaurácie brutálne zavraždili syna. Strelec sa však v poslednej chvíli rozhodol nekonať. Borža napokon úlohou strelca poveril nebohého Miroslava Vančíka, ktorý maskovaný parochňou 16. decembra 1999 Kolárika v aute doslova rozstrieľal samopalom. Auto, v ktorom sa odviezol z miesta činu, a šaty boržovci spálili za mestskou časťou Krásna nad Hornádom a v neďalekom lese.
Dušana B. oslobodili v prípade vraždy majiteľa baru Triton Dritona Mehmetiho v Lemešanoch z 19. mája 2000. Súd dospel k názoru, že Borža v bare bol a na nebohého strieľal. Jeho skutok však nekvalifikovali ako trestný čin, ale nutnú obranu. Mehmeti tam totiž po roztržke zastrelil dvoch Boržových ochrankárov, jedného ťažko zranil a v ďalšej streľbe mu zabránil práve Dušan B. Boržu a jeho spoločníkov oslobodili aj spod bodu obžaloby, podľa ktorej mali pred prvým pokusom vraždy Kolárika zhotoviť nástražný výbušný systém a v aute ho prepraviť pred reštauráciu Šport v Košiciach, kde Kolárik chodieval. Systém, v ktorom mala byť výbušnina, 200 kíl železných úlomkov a kanistre benzínu, sa totiž nikdy nenašiel.
Pri posudzovaní viny súd vychádzal najmä z výpovedí chráneného svedka Martina T., ktorý bol členom Boržovej skupiny, ale súhlasil so zaradením do programu chráneného svedka a dostal prezidentskú milosť. Súd prihliadal aj na výpovede ďalších takmer sto svedkov a početné znalecké posudky.
Súdny proces trvá od februára 2002.
