BRATISLAVA 24. novembra (SITA) - Zvyšujúci sa počet partnerstiev bez sobáša je typickým rysom rodinného správania sa na Slovensku od 90-tych rokov. Túto formu spolužitia preferujú najmä mladí ľudia. Uprednostňovanie spolužitia bez sobáša nepriamo potvrdzujú aj rastúce počty detí narodených mimo manželstva. Predpokladá sa, že sa stále častejšie bude objavovať aj ďalší variant rodinného správania, a to život bez trvalého partnera.
Súčasný populačný vývoj nemožno podľa Danuši Jurčovej z Výskumného demografického centra porovnávať s populačným vývojom charakteristickým pre Slovensko v 70-tych a 80-tych rokoch, lebo tento model sa na začiatku 90-tych rokov prudko zmenil. "Súčasné populačné a rodinné trendy predstavujú iba posun k trendom štandardným pre moderné európske demokratické spoločnosti a nemožno hovoriť o kríze slovenskej rodiny," myslí si Jurčová.
Model tradičnej rodiny právne legalizovaný sobášom si podľa nej s veľkou pravdepodobnosťou udrží v populácii dominantnosť. No aj napriek tomu, že manželstvo má v SR veľkú prestíž, alternatívne formy spolužitia sú stále častejšie a počet osôb žijúcich v manželstvách bude stále klesať. Možno očakávať aj stále stúpajúci vek ľudí vstupujúcich do manželstva - medzi 30 až 35 rokov. Pravdepodobne sa bude zvyšovať počet manželstiev bez detí a s jedným dieťaťom, a naopak, bude klesať počet rodín s väčším počtom detí. Model dvojdetnej rodiny je na Slovensku stále najrozšírenejšou formou úplnej rodiny a podľa prognóz do roku 2025 ním aj zostane.
Jedným z vážnych dôvodov neskoršieho vstupu do manželstva a znižujúceho sa počtu detí je vysoká konkurencieschopnosť prostredia. "Predtým bola rodina jednou z mála možností, kde sa ľudia mohli realizovať, zakladali si ich skôr a mali viac detí," myslí si vedúci ústavu Benjamín Berta. V súčasnosti majú podľa neho ľudia veľa aktivít a v popredí je sebarealizácia, preto nepovažujú vstup do manželstva a deti za svoju kľúčovú úlohu. Podľa prieskumov peniaze nehrajú rozhodujúcu úlohu pri zakladaní si rodiny, ale práve spomínaná konkurencia. Vyplýva to aj z porovnania regionálnych rozdielov v sobášnosti a plodnosti. Kým v chudobnejších regiónoch vstupujú ľudia do manželstva skôr a majú viac detí, v Bratislave je to úplne opačne, lebo mladí ľudia majú otvorených veľa možností.
