Šimko oponuje, že monitorovaním sa v bežnej praxi rozumie sledovanie a odpočúvanie, čo SIS v Simonovom prípade nerobila. "Minister Simon nebol cieľom spravodajského rozpracovania," povedal.
Bugár pod monitoringom rozumie aj iné veci než len sledovanie, no netvrdí, že SIS ministra monitorovala nezákonne.
"Ako hovorca SIS som nikdy neklamal. Riaditeľ SIS má zásadu, že pravda je najlepšia politika. Keď na nejakú otázku nemôžem odpovedať, jednoducho to poviem, ale určite sa neuchýlim ku lži," bráni sa Šimko obvineniam z klamstva.
Kauza monitorovania zamestnáva politikov niekoľko týždňov, nedávno si poslanci pozvali na debatu šéfa SIS Ladislava Pittnera. Nič nové sa nedozvedeli.
Na otázku, kto má pravdu, nedokážu odpovedať ani členovia parlamentného výboru na kontrolu SIS. Jeho šéf Viliam Soboňa (HZDS) hovorí, že "teraz zistiť niečo zvnútra SIS je aj pre nás mimoriadne ťažké". Nemyslí si, žeby SIS mala tajiť informácie o monitoringu ministerstva, lebo to "neznamená automaticky zlú činnosť SIS".
Soboňa zatiaľ stojí mierne na strane Bugára, lebo aj v správach o činnosti SIS predkladaných parlamentu boli informácie o monitorovaní ministerstva pôdohospodárstva v súvislosti s dotáciami.
Šimko sa bráni, že "správy sme nikdy nepopreli, otvorene sme vždy hovorili, že SIS sa venuje problematike možného zneužívania agrodotácií, ale určite sme neodpočúvali a nesledovali ministra".
Člen výboru na kontrolu SIS Ladislav Polka je aj so Soboňom za novelizáciu rokovacieho poriadku a zákona o SIS, lebo "poslanec teraz nemá možnosť nájsť pravdu," jedine tak, že sa nejaký siskár rozhodne niečo povedať. Zo strany siskára by to však"zaváňalo porušením zákona".
Polka napriek tomu v tomto prípade stojí viac na strane SIS. Podľa neho SIS môže monitorovať ministra aj z iných dôvodov, napríklad, v záujme ochrany. "Ak sa začnú okolo ministra pohybovať ľudia, ktorí by ho ohrozili, kto iný ako SIS by to mal monitorovať," hovorí. (rf)
