Reprezentanti troch inštitúcií sa ocitli na opačných póloch dôveryhodnosti. Sprava: predseda parlamentu Pavol Hrušovský, prezident Ivan Gašparovič a premiér Mikuláš Dzurinda. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Ľudia najmenej dôverujú parlamentu, potom vláde. Obom inštitúciám dôveruje približne štvrtina opýtaných. Ešte horší výsledok parlament zaznamenal na jar 2003, keď mu dôverovalo necelých 17 percent občanov. Naopak, najdôveryhodnejším je až pre 76 percent opýtaných prezident. Prieskum verejnej mienky urobil Odbor mediálneho výskumu SRo na vzorke 3063 respondentov.
"Situácia nie je dobrá a nie som s ňou spokojný," vraví predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Pripúšťa, že k zlým preferenciám v poslednom čase "mohlo výrazne pomôcť aj konanie jednotlivých poslancov, ktorí v citlivých kauzách dokážu výrazne naštrbiť dôveru v poslanecký zbor". Pre Hrušovského je dôležité to, že posledné tri prieskumy potvrdzujú, že sa dôvera udržuje na rovnakej úrovni. "Skôr vnímam túto skutočnosť, a nie to poradie," vyhlásil.
Hovorca vlády Matin Maruška tvrdí, že jej program bol veľmi odvážny, a nie je dôležité, akú popularitu jej priniesol, ale aký prínos znamená pre Slovensko. "Samozrejme, že sa na nižšej popularite vlády podpísali problémy, ktorými vládna koalícia v tomto volebnom období prešla." dodal.
Prezidentský úrad začal na rebríčku popularity výrazne stúpať až po nástupe Ivana Gašparoviča do funkcie, antipatie voči zákonodarnému zboru a kabinetu sú dlhodobou záležitosťou.
Podľa sociologičky Ľudmily Benkovičovej z OMV je pre spoločnosť veľmi zlé, "ak je tam dlhodobá kríza dôvery voči takým dôležitým inštitúciám, ako sú vláda a parlament, a toto je dlhodobá kríza". Po roku 1989 sa dôvera vo všetky inštitúcie postupne znižovala. Aktuálny prieskum sa konal týždeň po 8. novembri, keď boli medializované informácie o korumpovaní poslancov. "To sa nemohlo nepremietnuť do dôveryhodnosti," povedala Benkovičová.
Vysokú spokojnosť s prezidentom vysvetľuje tým, že " zbytočne nevstupuje do politických sporov a vystupuje veľmi striedmo a zriedka".
(rp)
Dôveryhodnosť inštitúcií
dôvera nedôvera nevie
prezident 76,1 22,0 1,9
armáda 64,3 28,3 7,4
miestna samospráva 54,7 40,6 4,7
cirkvi, náboženské spoločnosti 50,4 42,6 7,0
európsky parlament 47,4 36,9 15,7
samospráva VÚC 39,7 48,2 12,1
policajný zbor 38,9 57,4 3,7
odbory 32,4 51,1 16,5
súdy, prokuratúra 29,9 65,3 4,8
vláda 27,3 70,9 1,8
parlament 24,8 72,5 2,7
Údaje sú v percentách. Zdroj: OMV SRo
