1. februára
Parlamentu sa nepodarilo ani po takmer šiestich hodinách schváliť program rokovania. Najskôr musel predseda parlamentu Pavol Hrušovský ukončiť 38. schôdzu po tom, ako poslanci neschválili jej program. Následne zvolal 40. schôdzu s identickým návrhom programu. Tentoraz však plénum nebolo uznášaniaschopné ani po viacerých pokusoch o hlasovanie.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta zastavil trestné stíhanie v tzv. kauze Vláčiky - údajnej korupcie pri tendri na nákup 35 ľahkých motorových vlakov. Zrušil teda obvinenie exministrovi dopravy Jozefovi M., bývalému vedúcemu úradu ministerstva Petrovi K. a bývalému štátnemu tajomníkovi toho istého rezortu Michalovi B. Stíhanie štvrtého spoluobvineného Jozefa B. žijúceho v ČR nezastavil, stíhajú ho české orgány pre korupčný delikt podľa ich právneho poriadku.
2. februára
NR SR nevyslovila nedôveru ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 63 poslancov zo 135 prítomných. Proti vyjadreniu nedôvery sa vyslovilo 57 poslancov a 15 sa zdržali. Ľ. Kaník tak v krátkom čase odolal dvom pokusom o odvolanie. Časť koaličných poslancov sa pri hlasovaní o vyslovení nedôvery šéfovi rezortu práce a sociálnych vecí Ľudovítovi Kaníkovi zdržala. Z klubu SMK zaujalo takýto postoj šesť poslancov, medzi nimi aj predseda strany Béla Bugár. Hlasovania sa zdržali aj dvaja poslanci KDH a jeden poslanec ANO. Všetci poslanci SDKÚ boli proti vysloveniu nedôvery ministrovi sociálnych vecí. Prítomní opoziční poslanci z radov Smeru, ĽS-HZDS a KSS boli za vyslovenie nedôvery. Pri hlasovaní sa zdržali aj šiesti nezaradení. Časť nezávislých návrh podporila.
3. februára
Národná banka Slovenska (NBS) vstúpila na devízový trh a okolo obeda krátkodobo oslabila slovenskú menu. Centrálna banka zasiahla pri úrovni 38,000 SKK/EUR.
6. februára
Emeritný gréckokatolícky biskup Ján Hirka odmietol tvrdenia, že spolupracoval s komunistickou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). Dodal, že pred rokom 1989 bol väznený a ako ordinár Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá bola odsúdená na postupný zánik, musel znášať útoky bývalej štátnej moci. Biskup Ján Hirka je vedený v zoznamoch komunistickej tajnej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktoré zverejnil Ústav pamäti národa na internete ako agent pod krycím menom Vladimír. Šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš v diskusnej relácii Rádia Twist uviedol, že zaregistrovanie Hirku ako agenta považuje za absolútne absurdné.
8. februára
Ústav pamäti národa zverejnil na internete zoznamy Krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti - Správy ŠtB Banská Bystrica.
9. februára
Novému predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Jánovi Jasovskému a podpredsedníčke NKÚ Zuzane Dobríkovej odovzdal predseda NR SR Pavol Hrušovský dekréty o zvolení.
14. februára
O podpore integrácii Chorvátska do Európskej únie (EÚ) v Bratislave ubezpečil ministerku pre európske záležitosti Kolindu Grabarovú-Kitarovičovú šéf diplomacie Eduard Kukan.
17. februára
Podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Pavol Rusko a generálny riaditeľ talianskej spoločnosti Enel Paolo Scaroni podpísali zmluvu o akvizícii 66 % akcií Slovenských elektrární, a.s. (SE) touto spoločnosťou za sumu 840 mil. eur. Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj taliansky ministerský podpredseda a minister zahraničia Gianfranco Fini a predseda predstavenstva spoločnosti Enel Piero Gnudi.
21. februára
Na nedostatok rešpektu politiky USA a Ruska voči medzinárodným štandardom v oblasti ľudských, sociálnych a environmentálnych práv upozornili Amnesty International na Slovensku a Priatelia Zeme prezidenta USA Georgea Busha a ruskú hlavu štátu Vladimíra Putina. V otvorenom liste obom prezidentom pri príležitosti ich návštevy Slovenska konštatovali, že politiku týchto krajín v súčasnosti formujú "viac úzke záujmy ako princípy a záväzky medzinárodného práva".
23. februára
Na Slovensko pricestoval americký prezident George Bush s manželkou Laurou.
Prestížnu konferenciu v predvečer bratislavského summitu Nové perspektívy demokracie: agenda pre euroatlantické spoločenstvo otvoril v Bratislave predseda NR SR Pavol Hrušovský. Konferenciu zorganizoval Inštitút pre verejné otázky a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s German Marshall Fund of the United States.
24. februára
Ruský prezident Vladimir Putin s manželkou Ľudmilou pricestoval na Slovensko.
V Bratislave sa konal summit Bush – Putin. Šéf Bieleho domu po ňom uviedol, že summit priniesol viaceré pozitívne výsledky. Zároveň vyjadril nádej, že konštruktívne vzťahy dvoch veľmocí z posledných rokov budú pokračovať aj počas jeho druhého mandátu, pričom Putina označil za svojho priateľa. Bush vyzdvihol vzájomnú zhodu v otázke spolupráce v boji proti terorizmu a šíreniu jadrových zbraní. Americký prezident George Bush pripomenul ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi "priateľsky a konštruktívne" svoje obavy zo stavu demokracie v Rusku. "Demokracia vždy odráža zvyky a kultúru krajiny," pripustil Bush. "Bol som schopný podeliť sa o svoje obavy o záväzok Ruska napĺňať tieto univerzálne princípy demokracie a urobil som to priateľským a konštruktívnym spôsobom," povedal
Podporu USA v demokratizácii vtedy ešte Československa pripomenul slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, keď na Hviezdoslavovom námestí pred občanmi Slovenska privítal amerického prezidenta Georgea Busha. Pripomenul slová bývalého prezidenta Ronalda Reagana, ktorý hovoril o komunistickej ríši zla. "Bol to pre nás jasný znak nastúpiť cestu k demokracii," uviedol Dzurinda.
Súbežne s prejavom prezidenta USA Georgea Busha sa na druhom konci Hviezdoslavovho námestia hneď pred policajnými kontrolami konala protibushovská demonštrácia. Približne 50 mladých ľudí, z ktorých mala väčšina tváre zahalené šatkami, Bushov prejav prerušovalo pískaním na píšťalkách a výkrikmi "fašista, fašista". Transparentmi Busha vyzývali Go away (choď preč). Demonštrantov obkľúčili policajti a tzv. ťažkoodenci, ale nezasiahli.
Prvá dáma USA Laura Bushová otvorila centrum InfoUSA Bratislava v Univerzitnej knižnici v Bratislave. "Pre knihovníka niet väčšej radosti ako otvoriť takto vynovené priestory v knižnici," skonštatovala Bushová, ktorá je bývalá knihovníčka.
25. februára
Ruský prezident Vladimir Putin položil vence k pamätníku 2. svetovej vojny na Slavíne v Bratislave.
Napriek očakávaniam sa premiér Mikuláš Dzurinda počas rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom okrajovo dotkol aj témy dodržiavania ľudských práv a demokratizácie v Rusku. Podľa Putina informácie o vývoji v Rusku neraz nezodpovedajú realite alebo tomu, ako ho vníma on sám. Ruský prezident však má záujem na presadzovaní demokracie v Rusku. Premiér vyhlásil, že svoj názor na túto problematiku nikdy neskrýval. "Každá doba má však svoje priority," dodal. Podľa Dzurindu slovenská strana vyjadruje svoj postoj zásadným spôsobom. Dôkazom je okrem iného to, že Slovensko malo najviac pozorovateľov počas volieb na Ukrajine. Slovensko preukázalo podľa neho svoj postoj aj zorganizovaním verejného prejavu Georgea Busha.
Premiér Mikuláš Dzurinda rokoval s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ktorý bol na návšteve Slovenska, predovšetkým o ekonomickej spolupráci. Obaja partneri sa zhodli, že napriek obavám Kremľa sa po vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO spolupráca oboch krajín neznížila. Naopak postupne sa rozvíja, čo potvrdili Putinove slová, že ruskí investori sa začínajú výraznejšie zaujímať o Slovensko. Dzurinda hovoril s ruským prezidentom aj o deblokáciách ruského dlhu, pri ktorých boli podľa neho viaceré položky deblokované v prospech oboch strán. "Práve vzájomne výhodná ekonomická spolupráca je charakteristická pre súčasné vzájomné rusko-slovenské vzťahy," vyhlásil Dzurinda.
Záujem o 49-percentný podiel ruskej spoločnosti Jukos v slovenskom Transpetrole prejavila ruská ropná spoločnosť Tatnefť. Po stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom to povedal ruský prezident Vladimír Putin. Tatnefť je šiestym najväčším ruským a 30. najväčším svetovým producentom ropy. Ďalej sa zaoberá výrobou motorových olejov, z chemickej výroby je to napríklad výroba pneumatík.
28. februára
Prezident republiky Ivan Gašparovič odcestoval spolu s manželkou Silviou na oficiálnu návštevu Litvy a Lotyšska.
Slovenskí vojaci neboli zranení pri samovražednom útoku pri zdravotnom stredisku v irackom meste Al-Hilla. K incidentu došlo asi dva kilometre južne od tábora Charlie, kde pôsobia aj naši vojaci. Pri samovražednom útoku zahynulo najmenej 105 ľudí. Ďalších 133 ľudí bolo zranených.
