Košice 22. februára (TASR) - Návrat k demokratickým inštitútom, ich upevnenie a rozvoj považuje za hlavnú a zásadnú zmenu v slovenskej spoločnosti od roku 1998 predseda vlády Mikuláš Dzurinda.
V dnešnom príhovore k účastníkom Regionálneho fóra - Košice 2002 premiér uviedol, že Slovensko je v súčasnosti demokratickým, kultúrnym, civilizovaným a v zahraničí plne akceptovaným štátom, stojacim na prahu Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Rozhodujúcim však podľa jeho slov pre kontinuitu politického smerovania budú jesenné parlamentné voľby, "kedy Slovensko potrebuje ešte raz poraziť mečiarizmus". Víťazstvo však nechce, ako povedal, pre svoju politickú stranu, či politický blok, ale pre Slovensko s kresťanským desatoro.
"Cestu sme našli, potrebná je len vôľa, čo nás dovedie k cieľu" - povedal Dzurinda. Za jeden z hlavných restov vládnutia svojho kabinetu označil skutočnosť, že sa nepodarilo zásadne pokročiť vo vynutiteľnosti práva a dosiahnuť, aby nezávislé súdy rýchlejšie a efektívnejšie konali. "Veľa sme ostali dlžní aj v reforme školstva, zdravotníctva a sociálnej sféry," povedal premiér.
Vo vystúpení sa predseda vlády nevyhol aktuálnym otázkam dvojstranných vzťahov s Maďarskom po prijatí zákona o zahraničných Maďaroch a výrokoch maďarského premiéra Viktora Orbána o revízii Benešových dekrétov. "Vieme spolu s EÚ, USA a demokratickým svetom, že Budapešť to s toľko diskutovaným zákonom prestrelila. Ja však môžem garantovať, že kultivovanou diplomatickou cestou zabezpečíme, že ustanovenia, zjavne porušujúce zvrchovanosť jurisdikcie štátu a princípy nediskriminácie občanov na etnickom princípe na Slovensku nikdy platiť nebudú" - vyhlásil na regionálnom fóre Dzurinda.
Kvôli Orbánovým výrokom, ako informoval, rozhodol sa nezúčastniť 1. marca na budapeštianskom stretnutí premiérov krajín V-4. Slovenský premiér, podľa vlastných slov, tým chce dať maďarskému partnerovi najavo, aby zvážil, že buď sa vráti ku kultivovanému dialógu, alebo sa bude naďalej nacionalizovať.
O budúcom vývoji na Slovensku Dzurinda potom diskutoval s predstaviteľmi verejnej správy, školstva, kultúry, cirkví, armády, podnikateľmi a ďalších oblastí verejného života Košického kraja.
