Banská Bystrica 23. februára (TASR) - Povery viažuce sa k Matejovi (24. februára) brali naši predkovia, podobne ako ostatné zvyklosti, vážne. Mnohí verili, že vajíčko, ktoré v tento deň znesie akýkoľvek druh hydiny, sa nemá podsádzať, lebo sa z neho vyliahne zdeformovaná "nestvora".
Takýto nepodarok mohol mať napríklad dve hlavy alebo tri nohy, prípadne mu chýbal zobák či krídla. Takéto vajíčka preto gazdinky označovali. Dbali na to, aby sa nezamiešali medzi ostatné. Z publikácie Rok vo zvykoch nášho ľudu sa dozvedáme, že na označenie abnormálnych kusov hydiny sa používali výrazy ako "matejča", "krivý Matej", prípadne "Matejovo húsa" a iné. Označovali nimi dokonca aj ľudí s telesnými postihnutiami. Gazdovia neradi chovali takisto jahňatá a dobytčatá, ktoré prišli na svet na Mateja, lebo ich nepovažovali za rovnocenné s ostatnými.
Deň Mateja v minulosti všeobecne považovali za nešťastný, preto sa nemalo začínať so žiadnou prácou, lebo by sa aj tak skončila neúspechom. Navyše bolo zakázané aj šiť, prať a tkať.
Počasie na Mateja malo ukázať, či zima ešte potrvá, alebo už možno očakávať jar. Vyjadrovali to pranostiky ako napríklad "Ak Matej nájde ľady, poláme, ak nenájde, Gregor (12. marca) ich spraví."
