Domáce udalosti od 26. novembra do 2. decembra

BRATISLAVA 3. decembra (SITA) -


26. novembra

Spolu 18,02 percenta zo 4 282 070 oprávnených voličov využilo svoje právo a zúčastnilo sa na voľbách do vyšších územných celkov (VÚC). Vo všetkých z ôsmich samosprávnych krajov bolo zvolené zastupiteľstvo a ani v jednom z krajov nebol zvolený predseda. Voľby predsedov samosprávnych krajov sa preto zopakujú 10. decembra. ÚVK nezaznamenala vážnejšie porušenie volieb.


27. novembra

O post bratislavského župana sa bude v druhom kole regionálnych volieb uchádzať nezávislý kandidát Vladimír Bajan s počtom hlasov 30 471 a súčasný predseda BSK Ľubomír Roman (SDKÚ-ANO-SMK- DS-Strana zelených na Slovensku), ktorý v kraji získal 23 091. Z celkového počtu 525 536 voličov v BSK sa na voľbách zúčastnilo 73 786 občanov, čo je 14-percentná volebná účasť.

V Trnavskom samosprávnom kraji získal najviac hlasov vo voľbách predsedu VÚC kandidát koalície KDH-SDKÚ-DS Jozef Klokner. Dostal celkom 20 309 hlasov. Na druhom mieste sa po spísaní zápisnice nachádza nominant koalície ĽS-HZDS-Ľavicový blok-ZSNS-PSNS Tibor Mikuš s počtom hlasov 16 244.

V Trenčianskom kraji získal najviac hlasov kandidát na post župana za koalíciu Smer-SD-KDH-SNS-HZD-SF Miroslav Chovanec, svoj hlas mu dalo 19 752 voličov. V poradí druhý kandidát za koalíciu ĽS-HZDS-ANO- PSNS-ZSNS Pavol Sedláček získal 15 873 hlasov. Kandidátov na županov volilo 55 778 občanov z celkových 483 599 oprávnených voličov.

Do druhého kola županských volieb postupujú v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) Juraj Blanár za koalíciu Smer-SD, SNS, HZD so ziskom 24 309 platných hlasov a Jozef Tarčák za koalíciu ĽS-HZDS, PSNS, ZSNS ktorý opätovne kandiduje na post predsedu žilinského VÚC so ziskom 23 158 platných hlasov. Na voľbách sa zúčastnilo 80 045 voličov.

V regionálnych voľbách v Prešovskom samosprávnom kraji postúpili do 2. kola pre voľby VÚC terajší župan Peter Chudík (Smer-HZD-SNS) s počtom hlasov 42 499 a kandidát pravicovej koalície Dušan Hruška (KDH-SDKÚ-DS) s počtom hlasov 29 330. Počet oprávnených voličov v tomto kraji bol 593 025. Na voľbách sa zúčastnilo 115 513 voličov. Platných hlasovacích lístkov na župana bolo 106 115, čo predstavuje asi 19,5 percent zúčastnených voličov.

V Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK) budú o post župana v druhom kole spolu bojovať Milan Belica (ĽS-HZDS, ĽB, KSS, ASV, PSNS a ZSNS) a László Szigeti (SMK). Súčasný župan Belica získal 64 765 hlasov a štátny tajomník ministerstva školstva Szigeti 40 426 hlasov.

Voľby v Košickom samosprávnom kraji (KSK) vyhral kandidát koalície Smer-SD – HZD Zdenko Trebuľa s počtom 32 675 hlasov, pred terajším predsedom KSK a kandidátom KDH - OKS Rudolfom Bauerom, ktorý získal 28 837 platných hlasov. K urnám prišlo 115 887 voličov.


28. novembra

Prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu ústavného zákona o konflikte záujmov. Okrem iného rozširuje okruh osôb, ktorých sa bude týkať. Medzi inými to bude aj generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva SR, predseda správnej rady Ústavu pamäti národa, generálny riaditeľ Železníc SR či predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podpísal aj normy z Ministerstva obrany (MO SR), ktoré súvisia s prechodom na plne profesionálnu armádu.

Osoby, po ktorých bude horská záchranná služba pátrať alebo ich zachraňovať, budú od júla budúceho roka povinné uhradiť náklady na túto činnosť. Vyplýva to z novely zákona o horskej záchrannej službe, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Novela zavádza možnosť úrazového jednorazového poistenia pre návštevníkov hôr.

Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, ktorý je určený pre nezamestnaných ľudí do 25 rokov, sa od januára budúceho roka zvýši z 1 500 Sk na 1 700 Sk. Úrady práce však už nebudú poskytovať zamestnávateľom príspevok na úhradu nákladov spojených s vytvorením miesta pre absolventskú prax vo výške 1 000 Sk. Dĺžka vykonávania absolventskej praxe sa od budúceho roka obmedzí na najviac šesť mesiacov. Vyplýva to z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.

Občania Slovenskej republiky, ktorí ako občania bývalého Československa boli usmrtení alebo zranení v súvislosti s pobytom okupačných armád od augusta 1968 do ich odchodu v roku 1991 môžu požiadať o odškodnenie. Podľa zákona, ktorý podpísal prezident Ivan Gašparovič, je nutné uplatniť si nárok na odškodnenie najneskôr do konca roka 2006. Prezident tiež podpísal novelu zákona o pobyte cudzincov. Podľa nej budú mať leteckí dopravcovia od 15. decembra 2005 povinnosť poskytovať polícii na letisku údaje o cestujúcich, ktorých prepravujú cez vonkajšiu hranicu EÚ. Mala by sa tak obmedziť nelegálna migrácia do štátov EÚ leteckou dopravou. Novela zosúlaďuje s právom únie podmienky vstupu a pobytu občanov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a tretích krajín na území Slovenska.

Od nového roku budú firmy povinné prihlasovať služobné autá, ktoré používajú ich pobočky, na dopravných inšpektorátoch v mieste, kde pobočky sídlia. Vyplýva to z novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.

Predseda Hnutia Vpred Ivan Švejna, ktorý vo voľbách bratislavského župana obsadil so ziskom 8,53 percenta hlasov tretiu priečku, považuje tento výsledok svojho nedávno založeného Hnutia Vpred za primeraný úspech. „Napriek tomu, že sa nám nepodarilo splniť cieľ a postúpiť do druhého kola voľby župana, treťou priečkou sme predbehli kandidátov niekoľkých parlamentných strán. V nízkej volebnej účasti, keď medzi voličmi prevažovali disciplinovaní stranícki voliči, je tretia priečka dôkazom toho, že v regionálnej a komunálnej politike je priestor pre nové tváre. Už v najbližšej budúcnosti budú v bratislavskej politike musieť ostatné i parlamentné strany počítať s Hnutím Vpred,“ hovorí Švejna.

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH) je presvedčená, že 25. novembra zaznamenala prvý úspech v sporoch s francúzskymi médiami. Záborskej kancelária v stanovisku tvrdí, že 17. komora špeciálneho súdu veľkej inštancie v Paríži uviedla, že francúzsky denník Libération sa voči jej osobe dopustil ohovárania, keď ju vo viacerých článkoch označil za homofóbnu političku. Charles Emmanuel Soussen, právny zástupca denníka, však v rozhovore Záborskej hodnotenie odmietol. "V piatok nedošlo na súde k žiadnemu rozhodnutiu, zúčastnené strany iba predstavili svoje argumenty, rozhodnutie padne 13. januára,“ vysvetlil Soussen. Na otázku, či tribunál v piatok dospel k záveru, že Libération Záborskú ohováral, Soussen povedal, že „ide o interpretáciu pani Záborskej.“

Vyše 50 000 podpisov vyzbieralo Fórum života pod petíciu za urýchlené prijatie zmluvy o výhrade vo svedomí. Organizátori informovali, že 5 000 podpisov museli vylúčiť pre neúplnosť. V petičnej akcii budú pokračovať do konca roka. Fórum života zároveň uvítalo paralelnú iniciatívu Spoločenstva evanjelickej mládeže, ktoré rozbehlo petíciu rozšírenú o zmluvu s registrovanými cirkvami. Súčasne s týmito petíciami kresťanských organizácií prebieha od 18. októbra aj petícia Aliancie nového občana (ANO) proti prijatiu zmluvy o výhrade svedomia. Pod petíciu ANO sa do 15. novembra podpísalo 21 000 občanov.

Vyšetrovateľ obvinil zo zneužitia právomocí verejného činiteľa a brania úplatku prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemnú komunikáciu Jozefa Ch., ktorého polícia zadržala pri prijímaní 10-tisícového úplatku. Ten mu odovzdal martinský podnikateľ, ktorý už spolupracoval s políciou. Martinčan chcel podnikať v oblasti taxislužby. Preto si na krajskom úrade podal žiadosť o vydanie Osvedčenia odbornej spôsobilosti. Vydaniu žiadosti predchádza písomná skúška a riešenie prípadov. Na termín skúšky sa však taxikár nemohol dostaviť, preto sa obrátil na Jozefa Ch., či sa dá skúška absolvovať v inom termíne. Prednosta mu určil termín na dnes. Podnikateľ skúšku vykonal a za jej úspešné absolvovanie si Jozef Ch. od neho vyžiadal úplatok 10-tisíc korún.

SDKÚ pozastavila členstvo Jozefovi CH., ktorého vyšetrovateľ obvinil zo zneužitia právomocí verejného činiteľa a brania úplatku. O pozastavení členstva rozhodlo prezídium.


29. novembra

Švajčiarsko si želá, aby mohlo poskytnúť finančný príspevok desiatim novým členským krajinám Európskej únie. Uviedla to ministerka zahraničných vecí Švajčiarskej konfederácie Micheline Calmy-Rey po rokovaní so šéfom slovenskej diplomacie Eduardom Kukanom.

Kandidát Strany maďarskej koalície (SMK) na post nitrianskeho župana László Szigeti, ktorý postúpil do druhého kola volieb nitrianskeho župana, sa vzdal svojej kandidatúry. Svojím rozhodnutím uvoľnil miesto v poradí tretiemu kandidátovi Jánovi Greššovi (SDKÚ).

Rozhodnutie SMK a Lászlóa Szigetiho vzdať sa kandidatúry na post nitrianskeho župana je podľa predsedu strany Bélu Bugára gestom k ostatným stranám a voličom, aby sa naďalej nezvyšovalo napätie medzi Slovákmi a Maďarmi v kraji. Ako uviedol Bugár, SMK očakáva, že Ján Greššo (SDKÚ), ktorý postúpi miesto Szigetiho do druhého kola, bude viesť predvolebnú kampaň demokratickejšie ako súčasný župan Milan Belica. SMK podľa Bugára za svoj postup nič nechce ani v Nitrianskom kraji a ani inde. Szigeti uviedol, že nešlo o ľahké rozhodnutie a sám sa prispôsobil názoru väčšiny v nitrianskom krajskom predsedníctve SMK.

Kandidát SDKÚ a DS na predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Ján Greššo, ktorý bude po odstúpení Lászlóa Szigetiho bojovať o županské kreslo v druhom kole regionálnych volieb, chce o svojej podpore najprv rokovať so stranami slovenskej päťkoalície. Ako vyhlásil, „pozval som na osobné stretnutia predstaviteľov víťaznej slovenskej koalície a chcem ich vyzvať na udržanie jednoty založenej na princípoch vzájomného počúvania, slušnosti a nadstraníckosti.“ Uchádzať sa však chce aj o podporu SMK.

Rozhodnutie Lászlóa Szigetiho vzdať sa kandidatúry na post nitrianskeho župana v druhom kole volieb sa dalo očakávať. Konštatoval to politológ Miroslav Kusý. Podľa neho je však otázka, či voliči toto rozhodnutie prijmú a pôjdu do volebných miestností. Kusý je skôr skeptický a myslí si, že tento krok príliš na voličov účinkovať nebude. Má obavu, že voliči SMK k volebným urnám neprídu, lebo ďalší kandidát v poradí, ktorý bude súperiť o post župana s Milanom Belicom, už nie je ich kandidát.

Novozvolený poslanec Žilinského samosprávneho kraja Jozef Choluj, ktorého 28. novembra zadržala polícia pri preberaní úplatku, sa vzdal poslaneckého mandátu. Choluj kandidoval v regionálnych voľbách za koalíciu SDKÚ-KDH-DS. Na jeho miesto nastúpi nominant tej istej koalície Viktor Vallo.

To, že nahrávka poslancov Pavla Ruska a Ivety Henzélyovej je pravá, potvrdila aj Generálna prokuratúra SR. "Policajná expertíza potvrdila pravosť nahrávky. Vec dozoruje prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry," povedala Jana Tökölyová z tlačového odboru Generálnej prokuratúry SR.

Ak sa zistí, kto poslal ľudí za poslankyňou Ivetou Henzélyovou, netreba podľa predsedu SMK Bélu Bugára rozmýšľať, ale bude treba konať. Ako uviedol, pravosť nahrávky Pavla Ruska je len jednou stránkou veci. Podľa neho treba tiež zistiť, či to nebolo zinscenované. To, že nahrávka poslancov Pavla Ruska a Ivety Henzélyovej je pravá, potvrdila Generálna prokuratúra SR.

Potvrdenie Generálnej prokuratúry SR, že nahrávka poslancov Pavla Ruska a Ivety Henzélyovej je pravá, posúva podľa ústredného tajomníka KDH Pavla Abrhana celú kauzu dopredu. "Ukázalo sa, že vyjadrenia Henzélyovej neboli pravdivé. Pani Henzélyová by k tomu mala zaujať stanovisko a povedať, kto boli tí naši," zdôraznil Abrhan.

Podľa generálneho sekretára SDKÚ Ivana Harmana kauza nahrávky nie je politickým problémom. "Celá záležitosť je v rukách orgánov činných v trestnom konaní. Musíme počkať na prešetrenie celého prípadu. Potom môžeme zaujať politické stanovisko," povedal Harman.

Parlamentná Komisia na ochranu práv detí Výboru NR SR pre sociálne veci sa dohodla s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny Ivetou Radičovou na základnej koncepcii úradu splnomocnenca vlády na ochranu detí a mládeže. Ako uviedla predsedníčka komisie a poslankyňa Zuzana Martináková, po dlhom čase sa konečne našla politická vôľa zriadiť takýto úrad. S Radičovou sa dohodli, že vypracovanú koncepciu ministerka predloží vláde a na jej základe potom rezort sociálnych vecí vypracuje návrh zákona. Komisia i ministerstvo si podľa Martinákovej dali záväzok, že sa pokúsia pripraviť návrh tak, aby ho mohol parlament schváliť na budúci rok. Účinný by mal byť od roku 2007. Podľa Martinákovej budú za takýto zákon hlasovať aj opoziční poslanci.


30. novembra

Západný Balkán bol vždy prioritou Slovenska, a preto prezident Ivan Gašparovič v Sarajeve podporil reformné kroky a integračné ambície Bosny a Hercegoviny (BaH). Počas rozhovorov s členmi predsedníctva ocenil doterajšie kroky, ktoré predstavitelia BaH prijali, najmä reformu obrany. Pripomenul však, že Slovensko, rovnako ako zvyšok Európy, čaká na ústavné zmeny BaH. Dodal, že aj takýmto spôsobom môže BaH vplývať na ostatné krajiny balkánskeho regiónu.

Bosna a Hercegovina si nemôže dovoliť nevyužiť skúsenosti Slovenska so vstupom do Európskej únie a NATO. Počas rozhovorov s prezidentom Ivanom Gašparovičom v Sarajeve to konštatoval predseda rady ministrov Bosny a Hercegoviny Adnan Terzic.

Prebytočný majetok ministerstiev vnútra, dopravy a financií by mali obce a vyššie územné celky získať jednoduchšie. Umožniť by to mala novela zákona o prevode majetku, ktorú vypracoval nezávislý poslanec Ivan Šimko. Vláda súhlasí s touto novelou a o jej definitívnej podobe rozhodne parlament na decembrovej schôdzi. Samospráva by darovacou zmluvou mala získať majetok týchto rezortov, ktorý sa stal prebytočný pre decentralizáciu verejnej správy a členstvo Slovenska v EÚ.

Vláda súhlasí s readmisnou dohodou medzi Slovenskom a Bosnou a Hercegovinou, ktorú predkladal minister vnútra Vladimír Palko. Dohoda upravuje odovzdávanie a prijímanie občanov oboch krajín, ktorí prídu na územie jednej z krajín nelegálne. Zahŕňa však aj výmenu cudzincov a dokazovanie ich vstupu a pobytu. Táto dohoda nadobudne platnosť 30-tym dňom odo dňa výmeny nót. Slovensko má v súčasnosti readmisné dohody s 25 štátmi.

Vojenské vedecko-technické ústavy a rekreačné zariadenia sa budú transformovať. Rozhodla o tom vláda, keď schválila príslušné materiály z dielne ministerstva obrany. Transformačné zmeny sa týkajú Vojenského technického a skúšobného ústavu Záhorie, Vojenského leteckého technického a skúšobného ústavu v Košiciach, Vojenského technického ústavu v Liptovskom Mikuláši a rekreačných zariadení v Smrekovici a Zemplínskej Šírave.

Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva obrany SR (MO) sa transformujú na štátne akciové spoločnosti. Vláda súhlasila s materiálmi potrebnými na túto zmenu. Väčšina zdravotníckych zariadení, medzi nimi Nemocnica MO v Bratislave a Letecká vojenská nemocnica v Košiciach sa transformujú na akciové spoločnosti k 1. januáru 2006. Ďalšie vojenské zdravotnícke zariadenia, medzi ktorými sú kúpele a liečebňa v Tatranskej Polianke, bude spravovať nová akciová spoločnosť. Ústrednú vojenskú nemocnicu v Ružomberku čaká transformácia od 1. júla 2006. Časť nemocnice bude pritom naďalej slúžiť výhradne pre potreby armády.

Vláda SR vymenovala do funkcie prednostu Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline Ľubomíra Marejku, a to k 1. decembru 2005. Súčasne kabinet odvolal z tejto funkcie Jozefa Choluja. Bývalého prednostu zadržala polícia pri preberaní úplatku 10-tisíc Sk.

Štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva SR (MZ) Alexandra Novotná požiadala ministra Rudolfa Zajaca, aby navrhol vláde odvolať ju z funkcie. Dôvody svojej rezignácie odmietla konkretizovať, podľa nej však dôvodom nebolo odmietnutie rezortu práce a sociálnych vecí prepustiť MZ zodpovednosť za sociálnu medicínu.

Ivan Švejna odstúpil z postu predsedu hnutia Vpred. Chce sa venovať výlučne odbornej práci, najmä v oblasti reformy školstva a odvodov, informoval hovorca hnutia Martin Menšík, v najbližšej budúcnosti sa Švejna neplánuje uchádzať o žiadnu volenú funkciu.

Európsky parlament sa bude zaoberať sporom medzi slovenskou vládou a políciou. Požiadavku, aby do programu zasadnutia bola zaradená ústna otázka v tejto veci adresovaná Európskej komisii, predložil predseda druhej najsilnejšej skupiny v Európskom parlamente, skupiny Európskych socialistov (PES), Martin Schulz. S návrhom prišli slovenskí europoslanci Monika Beňová, Miloš Koterec a Vladimír Maňka. Ako uviedol poslanec Schulz, EK by mala preveriť, či odvolanie slovenského predsedu Odborového zväzu polície je v súlade so Zmluvou o založení ES a neporušuje právo všetkých občanov EÚ združovať sa a zúčastňovať sa na odborovom vyjednávaní. Proti návrhu vystúpil slovenský europoslanec Peter Šťastný. Podľa neho sú totiž takéto záležitosti vecou právneho štátu a demokracie. Za zaradenie otázky zahlasovalo 181 poslancov, 130 bolo proti.

Kolegov z policajných odborov na Slovensku prídu 3. decembra podporiť zástupcovia 28 policajných zväzov a združení civilných zamestnancov. 3. decembra sa v bratislavskom hoteli Devín bude konať mimoriadna konferencia ako reakcia na krach dialógu medzi ministerstvom vnútra a policajnými odbormi na Slovensku. Stalo sa tak po demonštrácii 3 000 policajných príslušníkov 25. októbra a následnej degradácii predstaviteľov policajných odborov na Slovensku. Konferenciu organizuje Európska konfederácia polície (EuroCOP), ktorá je reprezentatívnou organizáciou príslušníkov polície v Európe.

Právo policajtov zúčastniť sa na plánovanom proteste 3. decembra nie je nijakým spôsobom obmedzené. Uviedol to Vladimír Gemela z Prezídia Policajného zboru v reakcii na informácie, že počas víkendu, keď sa má uskutočniť protestný míting policajtov v Bratislave, sa majú konať viaceré bezpečnostné akcie. Dopravno - bezpečnostná akcia v rámci celej Slovenskej republiky sa začne 2. decembra o 14:00 a potrvá do polnoci. 3. decembra bude akcia pokračovať, avšak začne sa až o 22:00. S prestávkami bude dopravno - bezpečnostná akcia trvať až do 5. decembra. Minister vnútra Vladimír Palko odmietol možnosť, že policajné akcie sú preto, aby sa policajti nemohli zúčastniť na proteste.

Inšpekcia ministra vnútra vyšetruje policajta z okresu Galanta, ktorý na októbrovom protestnom zhromaždení polície držal transparent s nápisom "Ak policajta nezaplatí štát, rada to urobí mafia!" Ako informoval šéf policajných odborov Miroslav Litva, policajta vyšetrujú na základe zákona o Policajnom zbore paragraf 17a. Podľa tohto paragrafu policajt je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa.

Rozhlasová rada v prvom hlasovaní v poradí druhej voľby generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu (SRo) nového šéfa rozhlasu nezvolila. Do druhého kola hlasovania, ktoré bude 14. decembra, postúpil Ľuboš Machaj so šiestimi hlasmi a Jaroslav Rezník s piatimi hlasmi.

Verejnú finančnú zbierku na pomoc deťom a mladým ľuďom z detských domovov zorganizovala Spoločnosť priateľov detí z detských domovov - Úsmev ako dar aj tento rok. Zbierka pod názvom Jeden deň úsmevu sa začne 2. decembra a zapojilo sa do nej 1 443 dobrovoľníkov. Ako informoval riaditeľ Spoločnosti Jozef Mikloško, dvojice aktivistov v tento deň vyjdú do ulíc v 65 slovenských mestách a budú oslovovať ľudí, aby prispeli ľubovoľnou čiastkou na rozvojové aktivity pre detské domovy. Peniaze zo zbierky sa využijú pri transformácii zariadení z internátneho typu na rodinné bunky a na rozvojové aktivity pre deti žijúce v detských domovoch a v špeciálnych základných školách internátnych.

Centrálne pracovisko na výber miestnej dane z nehnuteľnosti na Bazovej ulici v Bratislave bude všetkým vlastníkom nehnuteľností v hlavnom meste k dispozícii od 2. januára 2006, informovala riaditeľka bratislavského magistrátu Anna Pavlovičová. Dovtedy by mali pracovisko stavebne upraviť a mestské časti by mali stihnúť preniesť údaje o daňovníkoch. Prenos výberu a správy dane z mestských častí na mesto schválili mestskí poslanci minulý štvrtok.

Vláda uvoľnila ďalších 11 miliónov korún na rekonštrukciu dvoch materských škôl vo vlastníctve štátu, do ktorých sa má presťahovať Detský domov a Domov sociálnych služieb Studienka. O peniaze požiadala ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová, pretože rekonštrukcia objektov sa predražila. Detský domov a DSS Studienka by mali po skončení rekonštrukcie sídliť v dvoch nových, bezbariérových objektoch v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Pôvodné obstarávacie náklady boli vyčíslené na viac ako 95 miliónov korún.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyniesol rozsudok v prípade Mikolaj a Mikolajová proti Slovenskej republike. Manželom priznal 2 400 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 10 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Manželia žalovali Slovenskú republiku za porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Podľa nich totiž nebolo v primeranom čase ukončených päť občianskoprávnych konaní. Sťažovali sa tiež na porušenie práva na prístup k súdu. Malo sa tak stať preto, že sa pred Ústavným súdom nemohli obhajovať sami, ale vyžadovalo sa od nich zastúpenie právnikom.


1. decembra

Európska únia (EÚ) nemôže byť úplná bez Bosny a Hercegoviny (BaH) a jej susedov. V integračných ambíciách chce pritom pomôcť aj Slovensko, ktoré je príkladom úspešného a rýchleho napredovania do únie. Na pôde mostarskej univerzity, kde prevzal čestný doktorát, to skonštatoval prezident Ivan Gašparovič. Upozornil však, že naplnenie tohto integračného cieľa si vyžaduje jednotu politických síl a čo najširší konsenzus občanov.

Problematika Európskej únie, postavenia a spolupráce národných parlamentov v EÚ, aktuálne problémy procesu prijímania ústavnej zmluvy a pokrok Bulharska a Rumunska v prístupovom procese boli hlavné témy stretnutia predsedov parlamentov Regionálneho partnerstva. Piate stretnutie šéfov parlamentov Českej, Maďarskej, Rakúskej, Poľskej, Slovinskej a Slovenskej republiky sa začalo za účasti predsedov parlamentov kandidátskych krajín Bulharskej republiky a Rumunska. Regionálne partnerstvo bolo založené v roku 2003 s cieľom vytvoriť strategické partnerstvo, prehĺbiť parlamentnú spoluprácu členských krajín, koordinovať vzájomné aktivity a zjednocovať výstupy v inštitúciách EÚ.

Vyšetrovatelia Úradu boja proti korupcii začali už druhé trestné stíhanie v kauze kupovania poslancov. Ako potvrdila Jana Pôbišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra, toto stíhanie vo veci pre trestný čin podplácania začali 23. novembra na základe oznámenia poslanca Pavla Ruska.

Bratislavský krajský súd definitívne oslobodil bývalého šéfa SIS Ivana Lexu a ďalších piatich bývalých príslušníkov SIS obžalovaných v kauze mercedes, nezbavenie mlčanlivosti a strata odpočúvacieho zariadenia.

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) ako jedna z partnerských organizácií nemeckej nadácie Pamiatka, zodpovednosť a budúcnosť začala s vyplácaním finančného odškodnenia zákonným dedičom alebo nástupcom po zosnulých obetiach nútených a otrockých prác počas nacistického režimu. IOM vyplatila finančné odškodnenie už viac ako 5 000 zákonným dedičom, ktorí boli príbuznými približne 3 700 zosnulých obetí. Týmto zosnulým obetiam boli uznané nároky na finančné odškodnenie za nútené a otrocké práce. Pred koncom tohto roka bude finančne odškodnených celkovo viac ako 11 600 zákonných dedičov po približne 7 500 zosnulých obetiach.

Plénum Ústavného súdu (ÚS) na neverejnom zasadnutí uložilo generálnemu prokurátorovi SR Dobroslavovi Trnkovi disciplinárne opatrenie - pokutu 7 000 korún za spáchanie priestupku spôsobením dopravnej nehody. Tá sa stala v januári v Pezinku. Žiadosť o disciplinárne stíhanie podal na ÚS sám generálny prokurátor Trnka a zaoberala sa ňou päťčlenná disciplinárna komisia. Jej návrh na disciplinárny trest Trnkovi plénum prijalo. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka bude rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o disciplinárnom opatrení.


2. decembra

Premiéri krajín Visegrádskej štvorky (V 4) spolu s britským premiérom Tonym Blairom, ktorého krajina teraz predsedá EÚ, v Budapešti rokovali o návrhu eurorozpočtu. Blair už na túto tému hovoril 1. decembra s premiérmi pobaltských krajín. Lídri V 4 Blairovi tento týždeň zaslali list, v ktorom ho vyzývajú na vyriešenie otázok o rozpočte Európskej únie. Pripomenuli mu tiež, aby nezabúdal na sľuby regionálnej pomoci, ktoré únia dala novým, chudobnejším členom. Summit únie, na ktorom sa lídri 25 opäť pokúsia dohodnúť na rozpočte EÚ na roky 2007 až 2013, bude 15. a 16. decembra.

Prioritou Slovenska je podľa premiéra Mikuláša Dzurindu dosiahnuť, aby sa DPH mohla započítať ako oprávnená položka do projektov pri čerpaní fondov EÚ. Ako uviedol Dzurinda po stretnutí premiérov krajín V4 s premiérom Veľkej Británie Tonym Blairom v Budapešti, Slovensko tiež požaduje väčšiu flexibilitu kohéznych fondov. Upozornil, že schvaľovanie projektov trvá dlho. Slovensko preto chce zaviesť nové pravidlo, aby sa doba čerpania fondov rátala od schválenia a nie od podania návrhu na projekty.

Slovensko bude v rámci programu Európske hlavné mesto kultúry partnerom Francúzska. O pozícii a možnostiach Slovenska v oblasti kultúry dnes rokovali európsky komisár pre kultúru Ján Figeľ a minister kultúry František Tóth.

Najmä doprava bola témou úvodného rokovania medzi primátorom Bratislavy Andrejom Ďurkovským a primátorom Záhrebu Milanom Bandićom dnes v Bratislave. Ako Ďurkovský informoval, bratislavský magistrát zaujímajú najmä skúsenosti so zavedením rýchloelektričiek v Záhrebe. Záhrebská delegácia, ktorá je na oficiálnej návšteve Bratislavy do nedele, sa zaujímala o bratislavské projekty likvidácie komunálneho odpadu.

V prvom polroku tohto roka sa na Slovensku v hmotnej núdzi nachádzalo priemerne mesačne 383 348 osôb, čo predstavuje 7,1 % ľudí z celkového počtu obyvateľov. Uvádza sa to v správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR za prvý polrok tohto roka, ktorou by sa mala na budúci týždeň zaoberať vláda. Najvyššie percento obyvateľov v systéme pomoci v hmotnej núdzi bolo v prvom polroku tohto roka v Košickom kraji, a to 12,8 % a v Banskobystrickom kraji, kde bolo v hmotnej núdzi 10,1 % obyvateľov. Naopak, v Bratislavskom kraji bolo v hmotnej núdzi len 1,2 % obyvateľov.


Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  7. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  3. Cíťte sa v priestore príjemne
  4. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  7. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  8. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  9. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  10. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 354
  2. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 5 023
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 726
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 3 858
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 661
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 131
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 069
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 994
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 012
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 914

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa parlamentné voľby konali v júli, zvíťazil by Smer so ziskom 26,4 percent.

DOMOV

Fico z rezervy doprial hokeju aj obci, v ktorej vyrastal

Z rezervy predsedu vlády Robert Fico opäť prispel aj Starej Bystrici, kde je starostom poslanec Smeru.

DOMOV

Čudne rozdelené peniaze siahajú ku Kaliňákovmu známemu

Highchem nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

KOMENTÁRE

Dankove snahy sú vážnym zásahom do dôležitých politických slobôd

Slovenskí politici nechcú skladať účty.