Bratislava 24. februára (TASR) - Povojnové Benešove dekréty nerobia "starosti" len Nemecku, Rakúsku či Maďarsku. Kvôli nim napríklad dosiaľ Slovenskú a Českú republiku diplomaticky neuznalo Lichtenštajnské kniežatstvo. Dôvodom sú reštitučné nároky kniežactva na majetky, ktoré boli jeho občanom v Československu skonfiškované v roku 1945 na základe prezidentských dekrétov.
Povojnovej konfiškácii v bývalej ČSR totiž podliehal majetok osôb nemeckej národnosti, a to bez ohľadu ich štátne občianstvo. Predstavitelia lichtenštajnského rodu sa pritom pri sčítaní ľudu v roku 1930 prihlásili k nemeckému etniku. Lichtenštajnsko, ktoré získalo suverenitu v roku 1806, však považuje uplatnenie vyvlastňovacích dekrétov proti svojim občanom za neoprávnené. V spore ide predovšetkým o veľké majetky kniežacieho dvora na Morave, kde mu napríklad patrili zámky Valtice a Lednice.
Diplomatické styky ČSR s kniežatstvom boli prerušené v roku 1939 a po vojne už neboli nadviazané. Lichtenštajnské ministerstvo zahraničných vecí v diplomatickej komunikácii v roku 1993 uviedlo, že je pripravené uznať SR (a ČR), ale vzhľadom na nadviazanie diplomatických vzťahov by chcelo upraviť majetkovoprávne otázky, čo v praxi znamená prehodnotiť Benešove dekréty. "SR je pripravená na vzájomné uznanie a nadviazanie diplomatických stykov, ak to nebude spojené s otázkou vyriešenia majetkových nárokov, ktorú považuje za otvorenú iba druhá strana," uviedol v tejto súvislosti pre TASR hovorca MZV SR Boris Gandel.
*hol na
