BRATISLAVA 9. decembra (SITA) - Tému prijatia menšinového zákona a vytvorenia inštitúcie na ochranu práv detí chce na januárovej Koaličnej rade otvoriť vicepremiér Pál Csáky. Ako na dnešnej tlačovej besede uviedol podpredseda vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Pál Csáky, uvedomuje si, že menšinový zákon je citlivou otázkou. Myslí si však, že táto téma je menej citlivá, ako zmluva medzi SR a Vatikánom o výhrade svedomia, ktorej prijatie presadzuje KDH.
Csáky by bol tiež rád, ak by sa mu podarilo presadiť zmeny zákonov, ktoré sú nevyhnutné pre dobré fungovanie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Ako ďalej uviedol na tlačovej besede ku konferencii Význam ľudských práv v modernej spoločnosti: Slovensko rok po vstupe do EÚ, ktorá sa koná v predvečer Medzinárodného dňa ľudských práv v Bratislave, bude sa snažiť, aby sa ochrana práv detí dostala do kompetencie Slovenského národného strediska pre ľudské práva a to ešte v prvom štvrťroku budúceho roka. Stredisko by v tom prípade malo podľa Csákyho dostať väčší rozpočet. Diskusia o vzniku detského ombudsmana by sa podľa neho mohla začať až po zvolení nového parlamentu. Podľa Csákyho to nebude ľahký proces, lebo na vznik tohto inštitútu treba otvoriť Ústavu SR. Ako v tejto súvislosti uviedla zástupkyňa generálneho tajomníka Rady Európy Maud de Boer-Buquicchiová, "deti nie sú miniľudia s miniprávami" a to, čo sa deje medzi štyrmi stenami domácností, nie je len súkromnou záležitosťou rodín.
Prioritou vicepremiéra ostáva pokračovanie v boji o získanie sídla pre európsky inštitút pre rodovú rovnosť v Bratislave. Postavenie žien v našej spoločnosti totiž nie je podľa Csákyho stále docenené a rovnocenné. Podpredseda vlády dnes tiež avizoval, že v januári predloží do vlády novú verziu akčného plánu boja proti všetkým formám intolerancie, xenofóbie a antisemitizmu. Plán zároveň určí nové úlohy pre štátne inštitúcie.
Ako ďalej na dnešnej tlačovej besede konštatovala Maud de Boer-Buquicchiová, Rada Európy oceňuje, že sa slovenská vláda usiluje o "vytvorenie tolerantnej spoločnosti, v ktorej sa rozmanitosť a rozdiely chápu ako výhoda, prínos a nie ako ohrozenie". Zároveň však podotkla, že podľa Rady Európy bolo októbrové rozhodnutie Ústavného súdu SR o tom, že pozitívna diskriminácia nie je v súlade s ústavou "krokom späť" v úsilí odstrániť zložitú situáciu niektorých častí slovenskej spoločnosti, najmä Rómov. Dočasné vyrovnávacie opatrenia považuje za správne, ak pomáhajú tým, čo si inak sami pomôcť nemôžu.
