Prvé roky reformy boli spojené s jej neustálym vylepšovaním, mnohé problémy, ktoré sa objavili, však nie sú vyriešené ani dnes. Prvý pilier reformy už pri jeho spúšťaní kritizovali ekonomickí analytici ako príliš štedrý, dnes sa ministerstvo práce snaží vyrovnať práve s veľkými rozdielmi medzi dôchodkami starých a nových penzistov. Zatiaľ bezúspešne.
Neustále zmeny a vylepšovanie reformy zase pridávajú prácu Sociálnej poisťovni, ktorá nestíha plniť všetky termíny a načas rozhodovať o všetkých žiadostiach o dôchodok. Problémy mala aj posielať načas peniaze do druhého piliera na osobné účty sporiteľov v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Ešte dnes nedorazili do spoločností príspevky asi desiatich percent sporiteľov. Problém skúma aj Úrad pre dohľad nad finančným trhom.
Problémy trápili pri spúšťaní reformy aj ostatné krajiny. Reforma dôchodkového systému je nevyhnutnosťou, na čo upozorňuje aj Európska únia. Na modernizáciu dôchodkových systémov vyzvala členské krajiny Európska komisia v roku 2003. Na reformu dôchodkov sa však odhodlali zatiaľ najmä noví členovia. Prevažná väčšina starých má dodnes dôchodkový systém postavený len na jednom, priebežnom pilieri.
Priebežné dôchodkové systémy sú neudržateľné najmä pre neustále starnutie populácie, ale aj predlžovanie veku dožitia, čím sa zvyšujú náklady na výplatu dôchodkov. Nezamestnanosť zase prispieva k znižovaniu počtu tých, ktorí do systému poistenie platia.
Podľa Národnej správy o dôchodkoch, ktorú vypracovalo ministerstvo práce, náš priebežný dôchodkový systém ohrozovala doteraz výraznejšie najmä nezamestnanosť. V budúcnosti to však bude práve demografický vývoj. Kým v roku 2000 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenska v poproduktívnom veku priemerne 3,3 obyvateľa v produktívnom veku, do desiatich rokov by sa tento počet mal znížiť na 2,6 aktívneho obyvateľa. Zároveň sa predpokladá neustále zvyšovanie veku dožitia, v roku 2050 by sme mali žiť o 3,3 až 5,1 roka dlhšie ako dnes.
