Bratislava 13. decembra (TASR) - Senát Najvyššieho súdu SR dnes odročil verejné pojednávanie v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej. Štvorica obžalovaných a jeden z advokátov vzniesli námietky zaujatosti voči senátu, ktorý podľa nich nepostupuje podľa platného Trestného poriadku.
Vytýkajú mu najmä to, že sa neoboznámil s niektorými archívnymi dokumentmi a taktiež odmietol znovu vypočuť všetkých svedkov. "Senát postupoval protizákonne, keď sa odmietol oboznámiť s dôkazmi, ktoré vo veci boli vykonané, ktoré sa nachádzajú v archíve," povedal právny zástupca Františka Č a Pavla B. Po roku 1978 došlo podľa neho k zmanipulovaniu týchto dôkazov na podnet komunistických špičiek, pretože sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo nájsť pravých vrahov Cervanovej.
Krajský súd v Bratislave odsúdil 20. januára 2004 šesticu Nitranov, ktorí mali v roku 1976 zavraždiť študentku medicíny Ľudmilu Cervanovú. Po 13 rokov v tretej nápravno-výchovnej skupine (NVS) dostali Miloš K. (1954) a Milan A. (1951), o dva roky menej František Č. (1950). Desaťročný trest prisúdili Stanislavovi D. (1954). Šesť rokov dostal Pavol B. (1954) a tri Juraj L. (1953).
Počas procesu bolo vypočutých približne 70 svedkov a prečítaných takmer sto svedeckých výpovedí.
Milan A. a Miloš K. podľa vyšetrovania 9. júla 1976 podvečer v bratislavskej Mlynskej doline pred internátom násilne vtiahli Ľudmilu Cervanovú do auta a odviezli do domu na Varinskej ulici, kde ju násilím držali. Všetci odsúdení s úmyslom Ľudmilu znásilniť ju nútili piť alkohol a vyzliekli ju.
Juraj L. priniesol z kúpeľne šnúru na bielizeň, ktorou študentke zviazali ruky a postupne na nej proti jej vôli vykonali pohlavný styk tak, že si ju navzájom pridržiavali.
Následne sa rozhodli Ľudmilu Cervanovú usmrtiť, lebo im hrozila, že ich skutok oznámi. Zviazanú ju v kufri auta previezli do Kráľovej pri Senci k termálnemu jazierku. Po vyložení z auta ju Miloš K., Milan A. a Roman B. hodili do vody. Na upozornenie Františka Č. mŕtvolu z jazierka vytiahli a previezli k potoku Čierna Voda. Tam sa aj 14. júla 1976 našlo jej telo.
Odsúdení tak spáchali postupne trestné činy obmedzovania osobnej slobody, porušovania domovej slobody, znásilnenia a vraždy.
Obvinených ešte v septembri 1982 uznal bratislavský krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov spolu na 110 rokov väzenia. Pôvodný rozsudok krajského súdu potvrdil o niekoľko mesiacov aj Najvyšší súd SSR. V marci 1990 však podal vtedajší federálny prokurátor proti nemu sťažnosť, ktorú Najvyšší súd ČSFR akceptoval, rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave nariadil, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Na súde potom prípad roky "stál". Následne samotní Nitrania iniciovali aktívne pokračovanie v prípade.
mij fab fo som
