BRATISLAVA 14. decembra (SITA) - Obete násilných trestných činov by mali mať právny nárok na odškodnenie. Táto problematika sa upravuje v novom zákone o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý dnes prerokovali poslanci v prvom čítaní. Podľa teraz platnej úpravy priznáva poškodenému odškodnenie ministerstvo spravodlivosti, priznať ho však nemusí. Rezort spravodlivosti v zákone navrhuje zaviesť pevné paušálne sumy odškodnenia. Pozostalí po obeti násilného trestného činu by mali mať nárok na 350-tisíc korún, obete znásilnenia na približne 70-tisíc korún. V prípade ublíženia na zdraví by mala obeť dostať odškodnenie do 350-tisíc korún v závislosti od spôsobenej ujmy. Pri násilných trestných činoch, ak bude obeť odškodnená iným spôsobom, tak sa na ňu tento zákon nebude vzťahovať.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic pri predkladaní normy konštatoval, že spravodlivosť je potrebné hľadať nielen pre obvinených, ale aj pre obete trestných činov. V súčasnosti sú práva obetí často na okraji slovenskej trestnej justície. V minulom roku bolo na Slovensku spáchaných viac ako 13-tisíc násilných trestných činov, 77 percent z nich bolo objasnených. Za každým z týchto čísel je obrovská bolesť, príbeh utrpenia a strateného pocitu bezpečia, poznamenal minister spravodlivosti. Odškodnenie obete bude musieť zaplatiť páchateľ trestného činu. Ak by páchateľ nebol známy, alebo by nebol schopný odškodnenie zaplatiť, urobí tak štát. Ten bude potom od neho vyplatenú sumu vymáhať. Norma si zo štátneho rozpočtu vyžiada sumu 5,2 milióna korún.
Návrh zákona podporila aj opozícia. „Je pravda, že obete násilných trestných činov sú na okraji záujmu nášho systému a preto treba privítať každú právnu úpravu posilňujúcu ich postavenie,“ uviedol v rozprave Robert Fico (Smer-SD). Ako pripomenul, parlament sa takýmto zákonom nezaoberá prvý raz, podobná právna úprava platí už od 1. januára 1999, navrhnutý zákon však „určite prináša vylepšenie.“ Podľa Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS) návrh „posúva latku vyššie“. V rozprave ocenila najmä paragraf 15, podľa ktorého sú orgány činné v trestnom konaní povinné informovať ľudí, ktorým bola spôsobená škoda. Podobný názor prezentoval v rozprave aj Ladislav Polka, podľa ktorého by však bolo potrebné ešte rozvinúť systém prevencie. „Je údesné a niekedy úsmevné pozorovať vyjadrenia najmä príslušníkov Policajného zboru, ktorí hovoria o objavných holandských projektoch kde chodia policajti medzi deti a učia ich dopravnej výchove či hovoria o trestnej činnosti. Keby si zaspomínali na roky svojej mladosti tak zistia, že toto u nás kedysi fungovalo a len sa k tomu treba pokorne vrátiť,“ vyhlásil.
pr;an;mt
