BRATISLAVA 15. decembra (SITA) - Tri návrhy novely zákona o koncesionárskych poplatkoch predložili poslanci do Národnej rady SR. Všetky pritom reagujú na vysoké sankcie, ktoré Slovenský rozhlas (SRo) a Slovenská televízia (STV) začali pred časom vymáhať od neplatičov. Podľa platnej legislatívy je poplatok z omeškania pre fyzické osoby 5 000 Sk a pre právnické osoby 15 000 Sk za každý začatý mesiac omeškania, a to za každý prijímač.
Poslanci za stranu Smer Dušan Jarjabek, Renáta Zmajkovičová a Dušan Čaplovič navrhujú stanoviť maximálnu výšku poplatku z omeškania. Pre fyzické osoby by išlo o trojnásobok a pre právnické osoby o dvadsaťnásobok priemernej mesačnej mzdy. Návrh ďalej stanovuje, že je povinnosťou príjemcu najskôr platiteľa na omeškanie upozorniť. SRo a STV podľa návrhu nebudú môcť pohľadávky voči koncesionárom predať, poskytnúť ako bankovú alebo inú garanciu ani inak ich prevádzať na tretie subjekty. Novela by mala byť účinná od 1. marca 2006.
Poslanec za Slobodné fórum Branislav Opaterný považuje výšku pokuty za nezaplatené koncesionárske poplatky za absolútne neprimeranú k výške poplatkov. Navrhuje, aby SRo a STV mali možnosť koncesionára požiadať ho o zaplatenie sankčného úroku z dlžnej sumy, ak mešká s platbou viac ako dva mesiace. Sankčný úrok v návrhu stanovuje vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska (NBS) platnej v prvý deň vzniku omeškania s platbou a vyrubí sa za každý deň omeškania, začínajúc prvým dňom vzniku omeškania až do dňa platby vrátane. Ak platiteľ nezaplatí príslušný sankčný úrok ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho zaplatenie, STV a SRo si môžu uplatniť svoj nárok na súde. Účinnosť navrhuje od 1. februára.
Generálny pardon na penále z omeškania platby za koncesionárske poplatky za SRo a STV chce zákonom zaviesť poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý. Zákon má podľa neho byť iba dočasným opatrením, kým sa neprijme nový komplexný zákon o koncesiách. Verí, že by zabránil exekúciám majetku neplatičov, ktoré podľa neho reálne hrozia. Súčasné poplatky z omeškania sú podľa neho neprimerane vysoké. Podľa návrhu by domácnosti a firmy, ktoré zaplatia dlžné koncesie do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona boli oslobodené od sankcií. Návrh však nehovorí len o odpustení penále, mení celý spôsob sankcionovania neplatičov koncesií. Namiesto fixného poplatku z omeškania ako sankciu zavádza úrok z omeškania. Jeho výška by sa podľa Galbavého mala stanoviť v súlade s Občianskym zákonníkom ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS. Takto stanovená sankcia prípadných dlžníkov nepripraví o majetok a je tiež dostatočná na to, aby zabezpečila riadne platenie poplatkov za používanie televíznych a rozhlasových prijímačov, tvrdí Galbavý. Zároveň chce, aby verejnoprávny rozhlas a televízia museli zo zákona upozorniť neplatičov na dlh už po polroku od jeho vzniku. Tým by sa podľa neho tiež mohol obmedziť neúmerný rast penále.
Ján Cuper z ĽS-HZDS v rozprave označil súčasný zákon „za nehorázny,“ najmä to, že „nejaká súkromná zbojnícka“ firma vymáha peniaze pre verejnoprávne médiá. On osobne má skúsenosť s tým, že mu prišla výzva na zaplatenie veľkej čiastky pre SRo, aj keď pravidelne platí koncesionárske poplatky, dokonca aj za televízor, ktorý nevlastní. Podľa neho by preto bolo potrebné zmenu zákona podporiť a doplniť aj o zákaz pre SRo a STV postupovať pohľadávky súkromným firmám. „Stupidita bola v tom, že my sme dali podklad na to, aby SRo a STV vyrábali právny titul pre firmy, ktoré vymáhajú peniaze,“ podotkol. Pozitívne zhodnotila návrhy aj jeho stranícka kolegyňa Katarína Tóthová, ktorá považuje platný zákon o koncesionárskych poplatkoch „nielen za nespravodlivý, ale aj nemorálny.“ Ďalší člen ĽS-HZDS Jaroslav Jaduš vidí základný problém v tom, že pri vymáhaní pohľadávok sa postupuje podľa databázy koncesionárov, ktorá je nepresná. Podľa neho by bolo potrebné urobiť presnú a korektnú databázu koncesionárov a potom tiež porozmýšľať o inej forme financovania SRo a STV. „Mne sa zdá, že svojho času ako keby sa štát zbavil záväzku voči týmto dvom inštitúciám, dlhodobo ich nefinancoval, resp. financoval nedostatočne a potom previedol svoju neschopnosť na plecia občanov,“ dodal.
Predkladateľ jedného z návrhov D. Jarjabek požiadal plénum o podporu všetkých troch noviel a ich posunutie do druhého čítania, kde by mohli spolu s Galbavým a Opaterným zosúladiť návrhy a spojiť ich do jedného komplexného.
pr;an;bl
