BRATISLAVA 16. decembra (SITA) - Vyše desaťtisíc záznamov o likvidácii podnikov slovenských Židov v rokoch 1939-1945 dnes zverejnil Ústav pamäti národa (ÚPN) na svojej internetovej stránke. Ústav chce tiež postupne zverejniť aj niekoľko tisíc ďalších záznamov, a to nielen týkajúcich sa podnikov, ale aj pôdy, či rodinných domov. Nepôjde pritom len o likvidované majetky, ale aj arizované. Na dnešnej tlačovej besede o tom informoval Predseda Správnej rady ÚPN Ján Langoš, podľa ktorého chce ústav "vystopovať" aj osudy zhabaného majetku. Sú totiž známe prípady, keď Žid, ktorý prežil koncentračný tábor získal svoj majetok späť, ale ten mu potom komunistický režim znárodnil.
Zverejnené záznamy o likvidovanom majetku sú súčasťou projektu Osudy slovenských Židov v rokoch 1939-1945. Ten sa člení na tri časti, v prvej sú identifikačné údaje a základné informácie o obetiach rasového prenasledovania. Druhá časť sa týka protižidovského zákonodarstva v majetkovej oblasti a tretia materiálov o deportáciách a masových vraždách Židov na území slovenského štátu a nemeckej Tretej ríše.
Podľa Jána Hlavinku z ÚPN sa hromadná likvidácia židovského majetku diala najmä v rokoch 1941 a 1942, pričom jej výsledkom bolo zrušenie podniku a odňatie živnostenského oprávnenia príslušnej osobe. Likvidátor pritom dostal za odmenu výťažok z hodnoty likvidovaného majetku. Okrem likvidácie prišli Židia o majetok aj arizáciou, čo znamená, že ich majetok prešiel na Nežidov. ÚPN chce pritom v budúcnosti zverejniť aj údaje o arizátoroch.
Ako dodal Langoš, celkovo bol Židom zhabaný majetok, ktorý predstavoval asi 38 percent národného bohatstva vtedajšieho slovenského štátu. Doplnenie dokumentácie o tomto období je veľmi náročná práca, konštatoval Langoš. Prípadných žalôb, ktoré môžu zverejnením mien likvidátorov i arizátorov vzniknúť, sa šéf ÚPN neobáva. Podľa neho dáva slovenský ústavný systém právo každému, aby vymáhal svoje práva. Nespravodlivosť nemôže zostať nespravodlivosťou, ale o tom definitívne rozhodnú súdy.
