Bratislava/Mníchov 19. decembra (TASR) - Mníchovský Krajinský súd pod vedením sudcu Manfreda Götzla dnes po 15 mesiacoch pojednávaní zbavil viny obvineného bývalého veliteľa protipartizánskej jednotky Edelweiss 88-ročného Ladislava Nižňanského za účasť na masakroch v slovenských dedinách Ostrý Grúň a Kľak. TASR vydáva v tejto súvislosti profil L. Nižňanského.
Štábny kapitán Ladislav Nižňanský (1917) je absolventom prestížnej Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave v roku 1938 v hodnosti poručíka. Po vzniku Slovenského štátu zostal v aktívnej službe a zo záznamov armády vyplýva, že sa zúčastnil na dvojtýždňovom ťažení od 28. augusta do 16. septembra 1939 proti Poľsku. Neskôr, 27. júna 1941, odišiel so svojím plukom na vojnové ťaženie proti Sovietskemu zväzu a v marci 1942 bol vyznamenaný Medailou za hrdinstvo II. stupňa. V máji sa zo ZSSR vrátil na Slovensko a o mesiac ho vyznamenalo hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci "železným krížom II. triedy". V októbri 1942 opätovne odišiel na front, z ktorého sa vrátil 29. júla 1943. Medzitým bol opäť vyznamenaný prezidentom Tisom Medailou za hrdinstvo III. stupňa a Pamätným odznakom 1. stupňa. Po návrate z frontu sa stal 15. septembra 1943 veliteľom náhradného oddielu delostreleckého pluku. K piatemu výročiu vzniku Slovenského štátu dostal 14. marca 1944 vyznamenanie Víťazný kríž V. triedy bez mečov. Rok po povýšení sa stal 1. júla 1944 pobočníkom a aj spravodajským dôstojníkom.
Dňom vypuknutia SNP 29. augusta 1944 bol vyhlásený za zbeha, pretože vtedy odišiel so žilinskou posádkou do Povstania a stal sa náčelníkom štábu skupiny Žilina, piatej taktickej skupiny povstaleckej armády. Išlo o pomerne významný post - celá 1. čs. armáda mala šesť taktických skupín. Dňa 28. októbra 1944 bol generálom Viestom mimoriadne povýšený do hodnosti štábneho kapitána. Nemecké vojsko zajalo Nižňanského spolu s jednotkou 10. novembra 1944 v priestore Zákluky na ceste Čierny Balog - Hriňová. Bol eskortovaný do vojenskej väznice v Bratislave a 4. decembra 1944 podrobený výsluchu nemeckým spravodajským dôstojníkom. Následne nastúpil službu do nových armádnych štruktúr, pracovnej služby.
Po dohode Ministerstva národnej obrany s vrchným veliteľstvom nemeckej brannej moci a Hlavným veliteľstvom Slovenskej pracovnej služby bola jednotka o počte asi 300 mužov, vrátane Nižňanského priamo pridelená 15.12.1944 pod velenie formujúcej sa protipartizánskej spravodajskej jednotky majora grófa Erwin Thun Hohensteina ako súčasť Abwehrgruppe 218 Edelweiss. Jednotka sa formovala v Krasňanoch pri Varíne, v Žiline zostalo celkom 131 mužov a velenie nad nimi po 15.12.1944 prevzal Nižňanský. Svoju prísahu Nemeckej ríši a führerovi zložil v Kremnici.
Spravodajská jednotka Edelweis mala štyri samostatné organické súčasti so samostatnými veliteľmi - zvláštny nemecký oddiel, ukrajinských kozákov, Moslimský kaukazský oddiel a Slovenský oddiel pod velením Nižňanského. Hlavným veliteľom bol šéf SS divízie Brandenburg SS-obersturmfuhrer Otto SKORCZENY.
Príslušníci Abwehrgruppe 218 zasiahli takmer celé stredné a západné Slovensko. Počas približne pol stovky akcií, ktoré osobne riadil major Thun, príslušníci jednotky zabili viac než 300 ľudí a viac ako 600 zajatých osôb odovzdali do rúk nemeckej a slovenskej bezpečnostnej služby. Už 26.12.1944 zajali na Homolke nad obcou Polomka aj 12 príslušníkov americkej Office of Strategic Services Úradu strategických služieb (OSS) na čele s jej veliteľom poručíkom Jamesom Holtom Greenom a 3 príslušníkov britskej Special operations Executive Úradu pre špeciálne operácie (SOE) vrátane jej veliteľa majora Johna Sehmera. Bol medzi nimi aj dopisovateľ agentúry Associated Press Joseph Morton. Po výsluchoch boli deportovaní do koncentračného tábora Mauthausen, kde boli 24.1.1945 popravení. Príslušníci celej jednotky Edelweiss 21. januára 1945 vyrabovali a vypálili obce Kľak a Ostrý Grúň, zabitých bolo 146 ľudí. Vo februári 1945 v obci Kšinná jednotka popravila 18 ukrývajúcich sa židovských civilistov.
Abwehrgruppe 218 ako ucelená jednotka zanikla v dôsledku všeobecnej situácie na sovietsko nemeckom fronte po presune do Vsetína 20.4.1945. Major Thun 6.5.1945 ráno spolu s L. Nižňanským odcestoval osobným autom z Nemeckého Brodu do Českých Budějovíc. Thun a Nižňanský bol spolu s ďalšími príslušníkmi autokolóny 1. nemeckej tankovej armády 9.5.1945 zajatý, internovaný sovietskymi vojskami a odoslaný do zajateckého tábora v Neuhause. Major Erwin Thun Hohenstein bol neskôr po výsluchoch sovietskymi orgánmi odsúdený na trest smrti, ktorý bol aj údajne vykonaný. Dňa 14.6.1945 bol L. Nižňanský v zajateckom tábore zaistený a vypočúvaný orgánmi NKVD. S orgánmi NKVD prešiel cez Viedeň do Budapešti a 15.7.1945 bol prevezený do Bratislavy a odovzdaný do rúk Národnej bezpečnosti.
Kmeňový list škpt. L. Nižňanského potvrdzuje jeho prijatie do čs. armády 22.10.1945 a ustanovenie k delostreleckému pluku 308 v Košiciach, kde zastával funkciu náčelníka štábu pluku. Dňa 3.1.1946 bol vydaný na jeho osobu zatykač pre pôsobenie v protipartizánskej jednotke Abwehrgruppe 218. Okresný ľudový súd v Bratislave na svojom zasadnutí v dňoch 6.7.6.1946 ho oslobodil spod obžaloby z trestného činu zrady na povstaní pre nedostatok dôkazov. Obnovené trestné konanie a Ľudový súd v Bratislave už bol za jeho neprítomnosti a vyniesol 29.12.1948 rozsudok, v ktorom ho uznal vinným a odsúdil na 5 rokov straty slobody ako hlavný trest a na 10 rokov straty občianskych práv ako vedľajší trest.
V polovici októbra 1947 ilegálne prekročil hranice do Rakúska a prihlásil sa u Američanov vo Viedni. Do októbra 1949 ako radový utečenec vypomáhal americkej tajnej sklužbe CIC, do roku 1954 pre ňu pracoval ako "investigator". Od februára 1954 pracoval v rádiu Slobodná Europa. V posledných rokoch pred penziou v roku 1983 viedol oddelenie Czechoslovak Rescarch.
Druhému procesu čelil Nižňanský opäť zo zahraničia v roku 1962. Krajský súd v Banskej Bystrici ho za zločiny spáchané počas SNP odsúdil na trest smrti. V poradí tretí súdny proces proti Nižňanskému sa začal v Nemecku vznesením obžaloby 17. marca 2004 a prvým pojednávaním 9. septembra 2004. Nižňanského, ktorý mal od roku 1996 nemecké štátne občianstvo, zatkli v Mníchove 16. januára 2004 na základe zatykača vydaného pre podozrenie vraždy v 164 prípadoch počas druhej svetovej vojny. Obvineného bývalého veliteľa slovenskej časti jednotky Edelweiss prepustili 15. októbra 2004 z mníchovskej vyšetrovacej väzby na slobodu.
Počas celého roku 2005 súd napriek zlému zdravotnému stavu Nižňanského pokračoval výsluchom a konfrontáciou svedkov. V marci sa oboznámil s filmovým záznamom z procesu z roku 1962, neskôr v Rakúsku vypočul svedka bývalého poddôstojníka Edelweiss, 86-ročného Karla Unterlechnera a následne svedkovia vypovedali aj pred okresnými súdmi v rakúskom Halle a v českom meste Frídek-Mýstek. V júni 2005 sa proces s Nižňanským z Nemecka presunul na Slovensko. Sudcovia, prokurátor, aj obhajcovia pricestovali z Mníchova, aby vypočuli štyroch svedkov. Tí v súdnom procese 26. augusta 2005 stiahli svoje pôvodné výpovede, ktoré zneli v neprospech obžalovaného. Muži tvrdili, že Nižňanský pri masakrách v dedinách Ostrý Grúň a Kľak osobne nariadil vraždy civilného obyvateľstva. Podľa druhej výpovede Nižňanský nikdy nedal rozkazy k vražde.
Prokurátor Konstantin Kuchenbauer predniesol svoju záverečnú reč na procese 28. a 29. novembra 2005, pričom pre obžalovaného Nižňanského žiadal maximálny trest - doživotie. Nižňanského právny zástupca Steffen Ufer požiadal súd, aby zbavil jeho klienta všetkých obvinení 6. decembra 2005.
