Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií z 25.2.2002

Záhreb/Bratislava 25. februára (TASR) - Chorvátsky minister zahraničných vecí Tonino Picula pricestuje vo štvrtok 28. februára na dvojdňovú návštevu Slovenska

Šéf chorvátskej diplomacie Tonino Picula: Máme k sebe veľmi blízko


Záhreb/Bratislava 25. februára (TASR) - Chorvátsky minister
zahraničných vecí Tonino Picula pricestuje vo štvrtok 28. februára na
dvojdňovú návštevu Slovenska. Pred svojimi rokovaniami v Bratislave
poskytol spravodajcovi TASR rozhovor:


Aké sú aktuálne priority chorvátskej diplomacie?


Priority chorvátskej diplomacie vyplývajú z programového
vyhlásenia vlády Chorvátskej republiky a jej strategických
zahranično-politických cieľov. Je to predovšetkým vstup Chorvátska do
Európskej únie a NATO a podpora politiky dobrých susedských vzťahov.

Chorvátsko je na dobrej ceste do euroatlantických integračných
štruktúr. Vlani 10. októbra sme s Európskou úniou podpísali Dohodu
o stabilizácii a asociácii i Dočasnú dohodu o otázkach obchodu
a dopravy. Tieto dohody otvárajú novú stránku novších chorvátskych
dejín. Podpísaním týchto dokumentov sme na seba prevzali záväzok
uskutočniť rozsiahle reformy v sfére hospodárstva, spravodlivosti
a štátnej správy a postupne zavádzať štandardy Európskej únie.
Chorvátsko sa na základe tejto dohody prakticky stáva pridruženým
členom Európskej únie a získava postavenie potenciálneho kandidáta na
plnoprávne členstvo. Táto dohoda musí byť ratifikovaná ešte
parlamentmi členských krajín EÚ, ale tento proces by nemal trvať
pridlho, o čom svedčí aj nedávna ratifikácia v rakúskom parlamente.

V Spoločnej deklarácii, ktorú sme tiež podpísali s Európskou
úniou sa uvádza, že v procese približovania Chorvátska k EÚ sa budú
hodnotiť individuálne výsledky. Inými slovami povedané, to znamená,
že rýchlosť približovania sa Chorvátska a vstupu ako plnoprávneho
člena do EÚ bude v podstatnej miere závisieť od nás samotných a od
rýchlosti reforiem, ktoré budeme realizovať.

Stabilné Chorvátsko je zárukou stabilného regiónu. Reformy,
ktoré sa sa dejú aj v chorvátskej armáde, sú súčasťou nášho úsilia
vstúpiť do NATO a tým posilniť bezpečnosť nielen v regióne, ale aj
v širších súvislostiach. Chorvátska republika v uplynulých rokoch
poskytovala podporu aktivitám NATO, bolo to najmä po tragédii 11.
septembra. Boj proti terorizmu, ako jednému z najväčších ziel
modernej doby, je aj našou prioritou. Chorvátsko bude aj naďalej
podporovať a aktívne pomáhať medzinárodnému spoločenstvu v tomto boji
a náš vstup do NATO dokáže, že sme nastúpili správnu cestu.

Vo vzťahoch k susedom chceme byť absolútne transparentní. Sme
si vedomí, že ešte jestvujú nevyriešené otázky. Tu však nejde
o problémy ideologického či mýtického charakteru, ale o dedičstvo
minulosti. Všetky tieto otázky možno riešiť rokovaním a dohodou
odborníkov. S predstaviteľmi susedných štátov sa usilujeme tieto
otázky vyriešiť k obojstrannej spokojnosti. Aj našim susedom musí byť
jasné, že dialóg je potrebné prostredníctvom intenzívnych rozhovorov
viesť ako "dvojsmernú ulicu". Okrem dobrej vôle treba mať na zreteli,
že požiadavky a túžby treba zosúladiť so skutočným stavom
a akceptovať všetko to, čo medzinárodné spoločenstvo už dávno
priznalo po rozpade bývalého štátu.


Mnohé zahraničnopolitické ciele Slovenska i Chorvátska
sú identické. V čom vidíte možnosti účinnejšieho spoločného
vystupovania oboch krajín na medzinárodnom poli?


Keď hovoríme o zahraničnopolitických cieľoch našich krajín,
potom naozaj jestvuje vysoký stupeň zhody. Oba štáty si za svoju
prioritu stanovili čo najrýchlejšie začlenenie sa do euroatlantických
integrácií. Keďže Slovensko je na ceste približovania sa k EÚ a NATO
predsa len o krok ďalej, potom to azda veľmi nenapomáha vytváraniu
spoločných platforiem voči medzinárodnému spoločenstvu. Keďže je
Chorvátsko rozhodnuté v čo najkratšom čase dobehnúť krajiny tzv.
druhej vlny kandidátov na vstup do EÚ, verím, že už čoskoro bude
nielen možné, ale aj nevyhnutné dohodnúť sa na spoločných
stanoviskách k otázkam, o ktorých je už dnes zrejmé, že budú veľmi
citlivé pre nových členov EÚ. Napríklad Slovensko bude so svojimi
partnermi z Visegrádskej štvorky pripravovať spoločnú platformu, na
základe ktorej bude oponovať jestvujúcemu návrhu na financovanie
rezortu poľnohospodárstva v EÚ po jej rozšírení. Chorvátsko, ktoré je
historicky a kultúrne, ale aj hospodársky napojené na krajiny
Visegrádskej štvorky, bude odkázané na spoluprácu s nimi, ako
skupinou alebo i jednotlivo, pri obhajobe mnohých spoločných záujmov.

Možnosti spoločného vystupovania Slovenska a Chorvátska vidím
aj pri definovaní európskych dopravných koridorov a hľadania možností
výstavby moderných ciest v týchto koridoroch. Jadran je pre Slovensko
najbližším morom, a to nespomínam iba v súvislosti s turistickým
ruchom, ale i možnosťou, aby slovenskí podnikatelia využili služby
našich prístavov pri preprave tovarov O tom sme podpísali bilaterálnu
zmluvu ešte roku 1998. Na druhej strane pre Chorvátsko je vertikála
cez Slovensko najkratšou spojnicou s Baltikom a v tomto zmysle máme
záujem o zlepšenie jestvujúcich a výstavbu nových ciest.

 

Slovensko-chorvátske vzťahy nemajú otvorené problémy,
naopak sú tradične priateľské. Napriek tomu už roky stagnujú
a výhodné predpoklady k rozvoju bilaterálnej spolupráce sa využívajú
nedostatočne. Čo by podľa vás malo zlepšiť tento nepriaznivý stav?

 

Naše vzťahy sú vskutku priateľské a nezaťažené otvorenými
otázkami. Hoci obe strany súhlasia s tvrdením, že hospodárske vzťahy
zaostávajú za politickými, nazdávam sa, že hodnotenie ich stagnácie
je veľmi prísne. Dnešné vlády na Slovensku a v Chorvátsku často
a dobre spolupracujú, uskutočnili sa návštevy na všetkých úrovniach:
vlani na jeseň Slovensko navštívil chorvátsky prezident Mesič a tento
rok očakávame prezidenta Schustera na recipročnej návšteve
v Chorvátsku.

Okrem toho koncom roka 2001 bola konečne podpísaná Dohoda
o voľnom obchode medzi vládami Chorvátskej republiky a Slovenskej
republiky a práve od tejto dohody očakávam, že bude obratom vo vývoji
našej spolupráce. Záujem o spoluprácu nesporne existuje z oboch
strán, avšak slovenským podnikateľom bolo dosiaľ jednoduchšie svoj
záujem artikulovať voči partnerom z krajín CEFTA, než voči
Chorvátsku, kde narážali na fiskálne prekážky. To isté platí aj
o chorvátskych podnikateľoch, pre ktorých absencia zákonného rámca
sťažovala obchod nielen so Slovenskom, ale aj s ostatnými štátmi
strednej a východnej Európy. Slovensko často poskytovalo podporu
Chorvátsku v jeho úsilí úspešne sa integrovať na rôznych
medzinárodných fórach, za čo sme veľmi povďační. Chorvátska strana
preto dúfa, že práve počas slovenského predsedníctva v CEFTE roku
2002 sa stane jej plnoprávnym členom, čo by otvorilo dvere viacerým
možnostiam spolupráce.

Turistický ruch je jednou z úspešnejších oblastí spolupráce.
Slováci každoročne v čoraz väčšom počte navštevujú Chorvátsko, najmä
pobrežie Jadranského mora (v roku 2001 našu krajinu navštívilo
205.000 slovenských turistov). Dúfame, že tento trend bude
pokračovať, pretože Slováci sú naši milí a vítaní hostia.

 

Otázka: Ako by ste charakterizovali spoluprácu vašej krajiny
s Medzinárodným súdom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii
(ICTY)?


Deklarácia o spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom
v Haagu vyjadrila zásadné stanoviská a konkrétne opatrenia na
spoluprácu. Chorvátsko je toho názoru, že všetci usvedčení páchatelia
vojnových zločinov na území bývalej Juhoslávie musia byť potrestaní
bez ohľadu na ich národnosť, v akých jednotkách pôsobili a aké
funkcie zastávali. Je známe, že Chorvátsko viedlo obrannú
a oslobodzovaciu vojnu, kde však, bohužiaľ, boli aj takí, čo sa
prehrešili proti vojnovým pravidlám a konvenciám. Musím však povedať,
že istá časť tých, čo páchali zločiny, nijako nemôže a ani nesmie
znehodnotiť spravodlivý boj statočnej väčšiny chorvátskeho ľudu,
ktorý iba odpovedal na agresiu a vybojoval si slobodný a samostatný
štát. Spolupráca Chorvátskej republiky s medzinárodným súdom v Haagu
je založená na zákone o spolupráci. Dnešná chorvátska vláda urobila
všetko, aby odpovedala na požiadavky haagskej prokuratúry a nazdávam
sa, že v tomto smere bol dosiahnutý uspokojivý pokrok. Predstavitelia
chorvátskej vlády sú so súdom v neustálom kontakte. Uvažujeme
o možnosti preniesť na chorvátsku súdnu moc všetky prípady, ktoré
možno rozpracovať v našej krajine. Chorvátsko sa chce i týmto
spôsobom prezentovať ako právny štát, ktorý je ochotný konfrontovať
sa aj s takou výzvou, akou je súdenie svojich občanov obvinených
z najťažších vojnových zločinov. Viete, je omnoho "ľahšie", keď ťa
odsúdi ktosi, "kto nie je tvoj", ako keď to urobí ktosi "tvoj".
Trváme na tom, aby medzinárodný trestný tribunál vo svojom konaní
zabezpečil účinnosť v rozpracovaní všetkých vojnových zločinov na
území bývalej Juhoslávie a aby sa všetky pojednávania pred týmto
súdom urýchlili.

 

 Aký je názor Záhrebu na maďarský krajanský zákon?


Chorvátska republika usúdila, že aplikácia Zákona o Maďaroch
v susedných štátoch na maďarskú menšinu v Chorvátsku nemôže vyvolať
väčšie nezhody vo vzťahoch medzi maďarskou menšinou a väčšinovým
národom. Treba však zdôrazniť, že v Chorvátsku žije asi 20.000
Maďarov, ktorí sú územne rozptýlení a zväčša úplne integrovaní do
chorvátskej spoločnosti. Okrem toho sme dostali prísľub od maďarskej
strany, že výkon tohto zákona sa bude realizovať v súlade s platnými
zákonmi Chorvátskej republiky a požiadavkami medzinárodného práva.
Preto sa Chorvátsko nestavia proti výkonu tohto zákona v Chorvátskej
republike. Pritom máme na zreteli aj dobré bilaterálne vzťahy oboch
štátov a principiálnu podporu Maďarska v mnohých, pre Chorvátsko
dôležitých otázkach. Nazdávame sa, že administratívna časť výkonu
zákona nezasahuje do zvrchovanosti Chorvátskej republiky.


 

 

Životopis Tonina Piculu

 

Tonino Picula sa narodil 31. augusta 1961 v Malom Lošinji. V roku
1987 ukončil štúdium sociológie na Filozofickej fakulte univerzity
v Záhrebe.

V období 1987 - 1989 pracoval v časopise Kulturni radnik,
najstaršom periodiku v bývalej Juhoslávii, ktorý sa venoval
spoločenskému a kultúrnemu dianiu. V rokoch 1989 - 1990 bol
zamestnancom Centra pre teoretické výskumy v Záhrebe.

Politike sa začal venovať od roku 1989. V roku 1990 sa stal
členom Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP), v ktorej od
roku 1993 zastával funkciu tajomníka pre zahraničné vzťahy. V období
1996 - 2000 bol členom výkonného a ústredného výboru strany.

Od roku 1997 bol zástupcom SDP v zastupiteľstve Záhrebskej župy.
V období 1997 - 2000 predsedal Mestskej organizácii SDP vo Veľkej
Gorici. Od 27. januára 2000 je ministrom zahraničných vecí vo vláde
Ivicu Račana. Je slobodný.

 

Die Presse: Nové mená dobývajú bratislavskú politickú scénu


Viedeň 25. februára (TASR) - Za Mečiara alebo proti Mečiarovi
- takýto bol rozdiel medzi politickými tábormi na Slovensku
v parlamentných voľbách v roku 1998. Vtedy triumfovali odporcovia
Vladimíra Mečiara, ktorí sa zorganizovali do štyroch strán a získali
60 percent hlasov voličov. Odvtedy sa politická scéna na Slovensku
stala nepriehľadnejšou. Najväčšie obavy z blížiacich sa volieb však
musí mať terajší premiér Mikuláš Dzurinda, konštatuje dnešné vydanie
rakúskeho denníka Die Presse v celostranovom analytickom materiáli
Nové mená dobývajú bratislavskú politickú scénu.

Najsilnejšou politickou silou v SR zostáva Hnutie za
demokratické Slovensko (HZDS), ktoré môže rátať s 30 percentami
hlasov. Pri častom publikovaní tejto správy však zahraničné médiá
zabúdajú na skutočnosť, že Mečiar si od roku 1998 nezískal prakticky
nijakých nových voličov. V absolútnych číslach sa jeho prestarnutá
voličská základňa dokonca postupne zmenšuje, pokračuje Die Presse.

S výnimkou straníckeho denníka Nový deň sú slovenské médiá voči
HZDS bez výnimky kritické a jeho lídra označujú za populistického,
nacionalistického a autoritárskeho. Samotné HZDS sa definuje ako
kresťanskodemokratická ľudová strana a za svoj vzor považuje nemeckú
koalíciu CDU/CSU a rakúskych ľudovcov, uvádza rakúsky denník.

Novou hviezdou, tešiacou sa najväčšiemu počtu sympatizantov
a priazni voličov, však nie je Mečiara, ale Róbert Fico. Jeho Smer,
za ktorý by hlasovalo 13-18 percent voličov, sa môže v nasledujúcich
voľbách stať dôležitým jazýčkom váh pri vytváraní novej slovenskej
vlády, pripomína Die Presse.

Najstabilnejším politickým subjektom súčasnej vládnej koalície
je podľa názoru politických analytikov Strana maďarskej koalície
(SMK), ktorá sa v najnovších prieskumoch verejnej mienky ocitla na
treťom mieste, píše sa v článku.

Za politika, ktorý sa momentálne ocitá v nevďačnej úlohe
porazeného, možno označiť súčasného premiéra Mikuláša Dzurindu. Za
jeho SDKÚ by hlasovalo len niečo okolo sedem percent voličov.

Pritom Dzurinda osobne nie je zaťažený ani jedným z množstva
škandálov, ktoré hojne sprevádzajú jeho vládu. A bez toho, aby
disponoval nadmernou politickou mocou, sa mu doteraz vždy podarilo
udržať nehomogénnu koalíciu pospolu. V zahraničnopolitickej oblasti
dosiahla dokonca súčasná slovenská vláda celý rad významných
úspechov. Menej sa jej darí napĺňať svoje ciele vo vnútropolitických
oblastiach, konštatuje Die Presse.

Denník zároveň pripomína, že aj kvôli úspechom Slovenska na
medzinárodnej scéne sa viacerí západní politici obávajú návratu
"starých síl."

Okrem Róberta Fica a Vladimíra Mečiara sa najdôležitejšou
postavou na súčasnej slovenskej politickej scéne stal aj Pavol Rusko,
ktorý ako spolumajiteľ televízie Markíza a viacerých iných médií
poťahoval politické nitky doteraz len z úzadia. Podľa kuloárnych
informácií sa na nominovaní Mikuláša Dzurindu a Rudolfa Schustera do
súčasných funkcií podieľal v neposlednom rade práve Rusko, informuje
Die Presse.

Ruskova Aliancia nového občana nedosahuje v prieskumoch viac
voličov ako Dzurindova SDKÚ. Ruskov skutočný vplyv je však v jeho
mediálnej moci.

Pre postkomunistickú krajinu je však do určitej miery
senzáciou, aby práve ľavica mala také zlé postavenie, ako ho má
momentálne na Slovensku. Je reálny predpoklad, že slovenský parlament
bude po tohtoročných voľbách fungovať bez ľavicových strán.
Päťpercentná hranica sa zrejme stane neprekonateľnou pre
postkomunistickú SDĽ, sociálna demokracia sa cez túto hranicu
nedostala už v minulosti a KSS zrejme skončí s činnosťou. Otvorenou
zostáva umiestnenie novej Sociálnodemokratickej alternatívy,
založenej niekdajšími členmi SDĽ Brigitou Schmögnerovou a Petrom
Weissom, uzatvára Die Presse.

 


Martonyi: Visegrád žije a naďalej bude existovať


Budapešť 25. februára (TASR) - Nielen vyhlásenie predsedu maďarskej
vlády Viktora Orbána o Benešových dekrétoch bolo príčinou zrušenia
summitu premiérov krajín Visegrádskej štvorky, vyhlásil v nedeľu
večer v spravodajskom týždenníku verejnoprávnej Maďarskej televízie
A Hét šéf budapeštianskej diplomacie János Martonyi.

Podľa jeho slov viacero signálov naznačovalo, že slovenská
strana chce odriecť stretnutie, ktorého termín sa niekoľkokrát menil.

Maďarsko nikdy nepredostrelo problematiku Benešových dekrétov
na bilaterálnych rokovaniach. Visegrád preto žije a naďalej bude
existovať, vyhlásil Martonyi.

Podľa jeho názoru sa dekrétmi už roky zaoberá Európsky
parlament (EP), odpovedi Viktora Orbána na otázku jedného z poslancov
EP nemožno preto nič vyčítať. Benešove dekréty sa opierali o princíp
kolektívnej viny, čo nie je v súlade s ponímaním ľudských práv
a európskymi právnymi normami. To akceptuje Česko aj Slovensko, ale
dekréty nevylúčia zo svojho právneho poriadku, skonštatoval Martonyi.

 


Le Figaro: Budapešť rozosieva sváry medzi kandidátskymi krajinami


Paríž 25. februára (TASR) - Krajiny strednej Európy, uchádzajúce sa
o vstup do Európskej únie, chceli do nej postupovať spoločne.
Päťdesiat rokov starý prípad vysťahovania sudetských Nemcov
a Maďarov, reaktivovaný z predvolebných príčin v Českej republike,
Maďarsku a Slovensku, vyvoláva sváry, uvádza v dnešnom čísle denník
Le Figaro.

Až natoľko, že je ohrozené stretnutie predstaviteľov krajín
Visegrádskej skupiny (V4). Bolo naplánované na piatok 1. marca
a okrem troch uvedených krajín tvorí V4 aj Poľsko. Premiér ČR Miloš
Zeman a premiér SR Mikuláš Dzurinda sa rozhodli, že budú bojkotovať
summit. Motívom sporu sú Benešove dekréty, konštatuje francúzsky
denník. Presnejšie, ide o dva zo 147 dekrétov, ktoré schválil bývalý
československý prezident krátko po druhej svetovej vojne. Dva
Benešove dekréty odopreli nemeckému a maďarskému obyvateľstvu právo
na pobyt a na vlastníctvo pôdy, ktorá sa stala majetkom oslobodeného
Československa. Tieto opatrenia viedli k tomu, že dotyčné
obyvateľstvo, en bloc označené za "kolaborantov" nacistického režimu,
bolo vysťahované a jeho majetok skonfiškovaný. Na tento postup
doplatili tri milióny ľudí, pripomína Le Figaro. ČR urovnala sporné
historické body s Berlínom, ale nie s Viedňou a Budapešťou,
podotýkajú noviny.

V Prahe, ako aj v Budapešti a vo Viedni sa tejto témy chytili
populistické strany s perspektívou blížiacich sa volieb. Parlamentné
voľby v ČR a v Maďarsku sa majú konať v apríli, na Slovensku na jeseň
tohto roku. V Rakúsku sú parlamentné voľby plánované na september
2003, ak dovtedy vydrží spolu koalícia konzervatívcov a krajnej
pravice. Už teraz rakúske vládne strany z týchto dekrétov,
protirečiacich ľudským právam, robia predbežnú podmienku pre súhlas
Rakúska na vstup ČR do EÚ.

Predseda vlády Maďarska Victor Orbán, ktorý potrebuje hlasy
krajne pravicovej Strany maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP)
Istvána Csurku, aby bol znova zvolený do funkcie premiéra, si otázku
vysťahovaných Maďarov vzal za svoju, píše denník. Hoci komisár EÚ pre
otázky rozšírenia Günter Verheugen potvrdil, že Benešove dekréty nie
sú v nijakom prípade v agende predvstupových rokovaní, Viktor Orbán
sa nazdáva, že sa táto téma týka celej EÚ, uvádza Le Figaro.

"Všetko ukazuje na to, že existuje os Mníchov-Viedeň-Budapešť,"
proti Prahe citoval denník podpredsedu ODS Miroslava Beneša. Táto
opozičná strana Václava Klausa dúfa, že sa po budúcich parlamentných
voľbách znova vráti k moci. Václav Klaus, od ktorého najmä Viedeň
očakávala, že by mohol byť objektívnejším partnerom na dialóg ako je
Miloš Zeman, odmietol ospravedlnenie sa vlády. Prezident ČR Václav
Havel vylúčil reštitúciu majetku alebo finančné odškodnenie obetí
Benešových dekrétov, dodáva Le Figaro.

 


Svetový zväz Maďarov upozorní Verheugena na neudržateľnosť Benešových
dekrétov


Budapešť 25. februára (TASR) - Predsedníctvo Svetového zväzu Maďarov
(MVSZ) sa rozhodlo na víkendovom zasadaní v Budapešti písomne
upozorniť vysokého komisára Európskej únie pre jej rozšírenie Güntera
Verheugena na neudržateľnosť Benešových dekrétov.

Podľa slov najvyššieho predstaviteľa MVSZ Miklósa Patrubánya si
celosvetová organizácia osvojila štúdiu schválenú na valnom
zhromaždení Celoštátnej rady MVSZ na Slovensku, ktorá údajne
dokazuje, že v slovenských zákonoch, prijatých po roku 1990,
i v právnej praxi sa uplatňujú Benešove dekréty.

Členovia predsedníctva MVSZ na zasadaní jednohlasne podporili
iniciatívu celoštátnej rady zväzu na Slovensku, aby sa na schôdzi
delegátov v dňoch 26. až 28. apríla v Budapešti zlúčili Karpatský
región a Región materskej krajiny MVSZ.

 


V apríli sa v MR začne kontrolný prieskum verejnej mienky
príslušníkov menšín


Budapešť 25. februára (TASR) - Kontrolný prieskum verejnej mienky
príslušníkov národnostných a etnických menšín žijúcich v Maďarskej
republike pripravuje v blízkej budúcnosti v spolupráci so
zainteresovanými Inštitút pre výskum minorít Maďarskej akadémie vied
(MTA).

Cieľom akcie, ako uviedol dnes v Budapešti známy odborník
László Szarka, bude nájsť v menšinových komunitách, rodinách
anonymným spôsobom odpovede na otázky, na ktorých zodpovedanie nebolo
vhodné sčítanie obyvateľstva v roku 2000. Medzi ne zaradil expert
napríklad odpovede na otázky, prečo rodičia nezapíšu alebo zapíšu
deti do školy s menšinovým vyučovacím jazykom, koho považujú za
príslušníka akej národnosti, aký majú vzťah k jazyku ich predkov
a aký je vplyv zmiešaných manželstiev na zachovanie alebo stratu
národnej identity, jazyka a kultúry.

Spomedzi 506 maďarských obcí, v ktorých podiel menšinového
obyvateľstva prevyšoval v 20. storočí 10 percent, vyberú najskôr 30.
Po zverejnení výsledkov prieskumu, ktoré by mali byť k dispozícii
v auguste, sa rozhodne, či sa v akcii bude pokračovať a ak áno, akým
spôsobom.

Už v prvom kole prieskumu, ktoré sa začne v apríli, budú medzi
skúmanými príslušníci slovenskej, ako aj chorvátskej, nemeckej,
slovinskej, srbskej a rumunskej menšiny. Záujem prejavili však aj
arménska a bulharská komunita v Maďarsku.

 

Minister kultúry ČR neodcestuje na stretnutie V4


Praha 25. februára (TASR) - Český minister kultúry Pavel Dostál sa po
dohode so slovenským partnerom Milanom Kňažkom rozhodol zrušiť účasť
na marcovom stretnutí ministrov kultúry krajín Visegrádskej štvorky
v Maďarsku.

Dostál sa v nedeľu telefonicky obrátil na slovenského ministra
a po opakovaných výrokoch maďarského premiéra Viktora Orbána
o zrušení Benešových dekrétov sa obaja rozhodli necestovať na summit
ministrov do Maďarska. "V tejto súvislosti by naša účasť na schôdzke
ministrov kultúry Visegrádu, na ktorej by sa mal prerokovať význam
a úloha národných kultúr pri integračnom európskom procese, bola
trochu absurdná," uviedol minister Dostál pre TASR. "Ak na jednej
strane my premýšľame o tom, čo prinesieme Európskej únii v oblasti
kultúry, a na strane druhej maďarský premiér vôbec spochybňuje
legitimitu tohto nášho snaženia, tak sme sa rozhodli zdvorilo sa
ospravedlniť," dodal český minister kultúry.

Dostál zároveň pripomenul, že stretnutie ministrov kultúry malo
nasledovať po summite premiérov V4, ktorý sa však neuskutoční. Na
rokovaní premiérov mali vzniknúť podnety pre stretnutie ministrov
a premiéri mali rokovať napríklad aj o Visegrádskom fonde.
O rozhodnutí ministrov kultúry ČR a SR minister Dostál informoval aj
poľského partnera.

Premiéri ČR a SR Miloš Zeman a Mikuláš Dzurinda minulý týždeň
odvolali účasť na summite V4 v Maďarsku v reakcii na Orbánove výroky
o potrebe zrušiť Benešove dekréty pri vstupe SR a ČR do únie. Pridal
sa k nim aj poľský premiér Leszek Miller. Slovensko aj Česko
odmietajú úvahy o revízii dekrétov bývalého prezidenta Beneša, ktoré
považujú za uzavretú kapitolu.

 


Le Soir: Belgicko ignoruje rozsudok ESĽP, azylovú politiku nezmení

Brusel 25. februára (TASR) - Belgický minister vnútra Antoine
Duquesne nemieni meniť azylovú politiku napriek rozsudku Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý nedávno odsúdil Belgicko za spôsob
vyhostenia slovenskej rómskej rodiny Čonkovcov. Belgicko tak bude
pokračovať v tradícii ignorovania ESĽP, píše dnes v komentári
belgický denník Le Soir.

Brusel názor štrasburského súdu prvýkrát ignoroval už v októbri
1999 počas sporného kolektívneho vyhostenia 74 slovenských Rómov,
vrátane Čonkovcov. Premiér Guy Verhofstadt dostal vtedy telefonickú
žiadosť viceprezidenta tretej komory súdu, aby deportáciu odložil.
Ignoroval ju, píše denník.

A Belgicko tak bude robiť naďalej v presvedčení, že "Štrasburg
Belgicko neodsúdil", pokračujú noviny. Minister Duquesne totiž
s priam buddhistickým pokojom tvrdí, že ESĽP nepotrestal belgickú
politiku deportácií, ale iba praktiky, ktoré sa už dnes neuplatňujú.
Dal preto najavo, že nemieni azylovú procedúru meniť, ako to požadujú
viacerí poslanci i mimovládne organizácie.

Le Soir je však toho názoru, že štrasburskí sudcovia odsúdili
Belgicko aj za neexistenciu účinného odvolania sa, čím porušilo
článok 13 Európskeho dohovoru ľudských práv.

A tento stav platí stále, o čom sa presvedčil aj advokát
52-ročnej vyhostenej Arménky. Dúfal, že verdikt ESĽP mu pomôže
zabrániť deportácii klientky, ktorá čakala na výsledok odvolania.
Odpoveď úradov však bola jasná: rozsudok zo Štrasburgu nič nemení, na
výsledok odvolania sa nečaká a zákaz na vyhostenie platí.

 


Dve obete a dvoch ťažko zranených si vyžiadala nehoda v Prahe


Praha 25. februára (TASR) - Dva ľudské životy si v sobotu v Prahe
vyžiadala ťažká havária osobného auta Audi 100, ktoré šoféroval
26-ročný Slovák. Vodič a jeho spolujazdec utrpeli vážne zranenia.
TASR o tom dnes informovala pražská policajná hovorkyňa Iva Knolová,
podľa ktorej zatiaľ nie sú známe príčiny nehody, ani výsledok krvnej
skúšky na alkohol u vodiča.

"Pri výjazde Libenským mostom vyletel vodič s autom na chodník
a narazil do stĺpa verejného osvetlenia," spresnila Knolová. Vodič
Marek D. a jeho spolujazdec Karol D. zo Slovenska boli
hospitalizovaní s vážnymi zraneniami. "Ďalší dvaja pasažieri z Prahy,
25-ročný Radek P. a 27-ročná Martina V. nehodu neprežili a zomreli
pri prevoze do nemocnice," dodala Knolová.

Vzhľadom na vážne poranenia vodiča nebolo možné vykonať dychovú
skúšku na alkohol a výsledky krvnej skúšky polícia zatiaľ nepozná.
"Vozidlo bolo úplne zničené, škoda sa odhaduje na 150.000 korún,"
uviedla policajná hovorkyňa.

Príčiny nehody podľa Knolovej zatiaľ jednoznačne neurčili.
"Vozidlo bolo tak zdemolované, že nebolo možné na mieste určiť, či
išlo o technickú poruchu alebo neprimerane vysokú rýchlosť," dodala
Knolová. Polícia pokračuje vo vyšetrovaní a rozhodujúce budú výpovede
vodiča a jeho spolujazdca, ktorých stav je naďalej vážny.

 

Orbán opäť kritizuje Benešove dekréty


Budapešť 25. februára (TASR) - Maďarský premiér Viktor Orbán dnes
opäť podrobil ostrej kritike dekréty, ktoré v roku 1945, krátko po
skončení druhej svetovej vojny, vydal bývalý československý prezident
Edvard Beneš.

"Čo sa týka Benešových dekrétov, nerobíme z toho bilaterálny
problém. Ak sú však poškodení Maďari, musíme ich brániť. To je to, čo
nazývate zahraničnou politikou," vyhlásil Orbán na dnešnom zasadnutí
spoločného výboru Maďarska a Európskej únie v Budapešti.

Státisíce Maďarov boli podľa Orbána zbavené svojich práv
v Československu. "Nemáme v úmysle nič nerobiť," cituje Orbána
francúzska tlačová agentúra AFP.

"Doteraz sme túto otázku nepostavili, ale ak tak poslanci
Európskeho parlamentu urobia, dáme najavo svoje stanovisko, či už sa
to niektorým páči, alebo nie," dodal maďarský premiér.

Orbán sa minulý týždeň na pôde Európskeho parlamentu vyslovil
za zrušenie Benešových dekrétov pri vstupe Slovenska a Česka do EÚ.
Bratislava a Praha v reakcii na tieto vyjadrenia už zrušili svoju
účasť na plánovanom summite Visegrádskej štvorky 1. marca v Maďarsku.

Benešove dekréty boli podľa Orbána nesprávne v 20. storočí
a tým skôr sú nesprávne v 21. storočí. Predseda maďarskej vlády
súčasne na rokovaní Zahraničného výboru EP vyjadril očakávanie, že
takéto zákony zmiznú.

 


Maďarsko nepredloží Benešove dekréty na medzinárodnom fóre


Budapešť 25. februára (TASR) - Záujmom Maďarska je, aby sa Slovensko
stalo členom NATO, a to podmieňuje iba splnením podmienok vstupu.
Maďarsko nemieni vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie spájať
so žiadnou inou podmienkou súvisiacou s dvojstranným vzťahom.
Vyhlásil to dnes predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu
István Szent-Iványi po rokovaní so svojím slovenským partnerom Petrom
Weissom v Budapešti.

V súvislosti s Benešovými dekrétmi maďarský politik vyzdvihol,
že tieto ani jedna strana nemieni predložiť na dvojstranné rokovanie,
a nebudú iniciovať ani ich predloženie medzinárodným inštitúciám.

Obe strany sa vyjadrili, že namiesto minulosti sa chcú zaoberať
budúcnosťou. Partneri sa zhodli na tom, že je záujmom oboch krajín,
aby sa v súvislosti s uplatnením zákona o Maďaroch v susedných
krajinách čo najskôr došlo k vzájomnej dohode.

"Budeme pracovať na tom, aby naše vlády urobili všetko pre
dohodu, a vo vlastných krajinách budeme vystupovať proti všetkým
pokusom zneužitia otázky krajanského zákona na vnútropolitické ciele,
alebo na vyvolávanie vzájomnej nenávisti. Chceli by sme sa vyhnúť
tomu, aby sa maďarská menšina na Slovensku stala rukojemníkom výmeny
názorov dvoch krajín," zdôraznil I. Szent-Iványi.

Podľa Weissa by Slovensko chcelo dosiahnuť to, aby krajanský
zákon nebol uplatnený na území Slovenskej republiky. Poukázal na to,
že vyhlásenie slovenského parlamentu v súvislosti s týmto zákonom je
v plnej miere v súlade s rokovacou pozíciou slovenskej vlády.
"Parlament každej krajiny má právo prerokovať situáciu, keď
legislatíva inej krajiny vplýva na jej vlastné, suverénne územie,"
poznamenal.

Ako ďalej zdôraznil, vyhlásenie NR SR nie je namierené proti
maďarskej menšine na Slovensku. Parlament nemá námietky
proti tomu, aby sa v zmysle slovensko-maďarskej základnej zmluvy
posilňovala jazyková a kultúrna identita. Dodal, že slovenská strana
vidí problém v "ideologickom zdôvodnení krajanského zákona a jeho
exteritoriálnej pôsobnosti".

Podľa Szent-Iványiho je záujmom a zodpovednosťou každej krajiny
Visegrádskej štvorky, aby pokračovala spolupráca vo vytváraní
spoločného stanoviska k návrhu Európskej únie o agrárnej a
regionálnej podpore. Vyjadril nádej, že čoskoro bude táto spolupráca
krajín V4 pokračovať.

Sobotňajšie protestné zhromaždenie pred slovenským
veľvyslanectvom v Budapešti bolo podľa Weissa akciou radikálnej
skupiny. Od takýchto, aj keď ide iba o malé skupiny, by sa mali
demokratické sily dištancovať, dodal predseda slovenského
parlamentného výboru.

 


Krachy firiem na Slovensku sa podobajú prípadom českých kampeličiek

Praha 25. februára (TASR) - Slovensko postihol finančný škandál
porovnateľný s krachmi kampeličiek v ČR. Ľudia na Slovensku tak
prežívajú v Česku toľkokrát opakovaný scenár. Obchodné spoločnosti
uzavreli svoje pobočky a odstrihli tak klientov od svojich úspor,
informovala dnes televízia Prima.

Podľa nej nemajú spoločnosti dostatok prostriedkov na vyplácanie
vkladov všetkým klientom, o svoje peniaze ich požiadalo viac ako 95
percent. Spoločnosť AGW pôsobila aj v ČR, dnes sa na svojej adrese už
nevy

skytuje. Podľa ekonómov totiž pôsobia podobné spoločnosti aj v Česku.

Televízia Nova uviedla, že napríklad spoločnosť AGW už pred rokom
chcela s podobnou ponukou preniknúť na čský trh. Po odvysielaní
reportáží televízie Nova o jej nepriehľadnom podnikaní si to
rozmyslela. Jej majitelia vtedy hrozili žalobami, svoje podnikanie
v Čechách nakoniec pre nedostatok klientov museli ukončiť.

Na Slovensku sa obchodným spoločnostiam od ľudí podarilo vylákať
miliardy korún. Oklamaní klienti kladú vinu za svoju situáciu vláde
a požadujú, aby im vrátila peniaze zo štátneho rozpočtu. Premiér
Mikuláš Dzurinda im však odkázal, že je to problém samotných firiem,
ich majiteľov a občanov, ktorí im zverili svoje peniaze. Niekoľko
mesiacov pred voľbami chce situáciu na získavanie potenciálnych
voličov využiť opozícia a žiada zvolanie mimoriadnej schôdze
zasadnutia parlamentu, dodala televízia Nova.

 


Maďarsko ľutuje prístup ministrov kultúry V4


Budapešť 25. februára (TASR) - Poľský minister kultúry Andrzej
Celinski sa nezúčastní stretnutia ministrov kultúry Visegrádskej
štvorky, ktoré sa malo uskutočniť v maďarskom Šoproni. Reagoval tak
po tom, ako vycestovať do Maďarska odmietol jeho český aj slovenský
partner. Informovala o tom dnes maďarská agentúry MTI.

Maďarské ministerstvo kultúrneho dedičstva vyjadrilo ľútosť nad
prístupom ministrov kultúry V4, ktorí sa mali v Maďarsku stretnúť 1.
marca. Rezort pripomína, že spolupráca V4 počas predchádzajúcej
maďarskej vládnej garnitúry odumrela, potom v druhej polovici roku
1998 za Orbánovej vlády opäť ožila. Jej výsledky sa objavili aj
v kultúrnej oblasti.

Podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Zsolta
Németha je dobré, že Maďarská socialistická strana (MSZP) chce
zachrániť spoluprácu Visegrádskej štvorky. V reakcii na kritické
vyhlásenia predsedu socialistov László Kovácsa však pripomenul, že
socialisti počas vládnutia nezvolali ani raz vrcholnú schôdzku V4.
Kovács kritizoval v súvislosti s otváraním otázky Benešových dekrétov
súčasnú maďarskú vládu.

Zs. Németh sa stretol dnes s predsedom Zahraničného výboru NR
SR Petrom Weissom. Ako na tlačovej konferencii po rokovaní vyhlásil,
v záujme vyjasnenia nedorozumení súvisiacich s maďarským krajanským
zákonom a Benešovými dekrétmi treba pokračovať v rokovaniach, ktoré
musia byť ohľaduplné. Podľa Weissa je škoda, že tri roky úspešne
budované vzájomné slovensko-maďarské vzťahy teraz utrpeli, a že
vzájomná dôvera sa narušila. V rokovaniach však treba pokračovať,
súhlasil predseda slovenského parlamentného výboru s názorom Zs.
Németha.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  8. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 26 626
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 173
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 792
  4. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 571
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 482
  6. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 219
  7. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 216
  8. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 110
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 073
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 065

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Mária Terézia nechcela, aby sa Gemer vyľudnil. Pomohli čerešne

Nemajú nič, čo si nedopestujú. Život na lazoch je zložitý.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.

DOMOV

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

Neprehliadnite tiež

Domov

Ak chce byť Fico transparentný, mal by odvolať Kaliňáka, hovorí Sulík

Strana SaS si myslí, že premiér má dvojaký meter pri ministroch Smeru a SNS.

Domov

Po Plavčanovi povedie školstvo iný člen vlády za SNS

Národniari majú ministerku pôdohospodárstva Matečnú a ministra obrany Gajdoša.

Domov

Komisia odporučila vláde prijať troch členov Rady Úradu verejného obstarávania

Rada má predsedu a dvoch podpredsedov úradu a šesť členov menovaných vládou.