V priebehu II. svetovej vojny na území vojnovej Slovenskej republiky trvala prezenčná vojenská a pracovná služba dva roky. Výnimkou bola "služba vysvätených duchovných kresťanských cirkví štátom uznaných a recipovaných", ktorej dĺžka bola stanovená na šesť mesiacov. V roku 1949 nadobudol účinnosť nový branný zákon, ktorý bol účinný takmer 50 rokov. Dĺžka základnej služby bola v čase od 1. októbra 1949 do 28. januára 1990 určená na 24 mesiacov.
Od 29. januára 1990 do 13. marca 1990 bola podľa stanovených kritérií upravená dĺžka základnej služby upravená nariadením vlády na 22, 20 respektíve 18 mesiacov. Od 14. marca až do konca júna 1993 bola povinná služba skrátená na jeden a pol roka. Ďalších štyri a pol roka chodili mladí muži na vojenčinu už len na jeden rok a túto dobu stanovoval aj nový branný zákon. Dvanásťmesačnú službu absolvovali "záklaďáci" až do konca roku 2000. Od 1. januára nasledujúceho roku až do konca roku 2003 trvala vojenčina deväť mesiacov. Od 1. januára do dnešného dňa slúžili vojaci na základnej službe šesť
