skráti najviac na štyri roky.
Dĺžku väzby často kritizovali právnici.
Možnosť väzniť podozrivého až päť rokov schválil parlament v čase, keď prebiehal proces s údajným bossom banskobystrického podsvetia Miroslavom Černákom a hrozilo, že sa dostane na slobodu. Neskôr ho súd odsúdil za vydieranie.
Okrem dĺžky väzby je u nás problém i to, že sú v nej aj podozriví, ktorí by do vynesenia rozsudku mohli zostať na slobode.
V tomto roku Ústavný súd dvakrát rozhodol, že by sa pri rozhodovaní o väzbe mali súdy správať uvážlivejšie. Podpredsedníčka Slovenskej advokátskej komory Darina Michalková súdom vyčíta, že si doteraz dostatočne neuvedomovali, že väzba je zásah do osobnej slobody, ktorú zaručuje ústava a Dohovor o ľudských právach. Súhlasí s tým, aby boli páchatelia potrestaní, "ale nie aby sa vyšetrovacou väzbou nahrádzal výkon trestu", čo sa teraz často stáva.
Posledný prípad je z 24. novembra, keď ústavní sudcovia prikázali Najvyššiemu súdu, aby bezodkladne prepustil z väzby Ladislava K. podozrivého z pokusu o vraždu. Keďže dolná hranica trestnej sadzby pri pokuse o vraždu presahuje osem rokov, po vznesení obvinenia je možné podozrivého bez ďalšieho dôvodu väzobne stíhať. Problém bol však v tom, že v čase, keď ho súdy odmietali z väzby prepustiť, sa už vyšetrovanie skončilo a neobjavili sa žiadne nové dôvody na väzbu, ako napríklad strach z ovplyvňovania svedkov či z úteku z republiky.
Michalková rozhodnutie súdu víta a pripomína, že v tomto roku je už druhým podobným. Podľa nej by sa malo k rozhodovaniu o väzbe v budúcnosti pristupovať individuálne.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic tvrdí, že súdom je známa judikatúra Ústavného súdu a aj ju rešpektujú. Spomínaný prípad podľa neho bol ojedinelý. Vo štvrtkovom vydaní sme nesprávne informovali, že najnovšie rozhodnutie Ústavného súdu považuje za správne. V skutočnosti ho nekomentuje.
(rp)
