Bratislava 23. decembra (TASR) - Druhý sviatok vianočný je deň, ktorý v tradičnej kultúre po čase splynul so sviatkom svätého Štefana, so starším predkresťanským agrárnym sviatkom.
V tento deň sa robili úkony, ktoré mali zabezpečiť úrodu, blahobyt a šťastie. Charakteristické bolo vinšovanie a obsypávanie zrnom, ktoré neskôr cirkev prijala a vysvetľovala ako pamiatku ukrižovania svätého Štefana.
Na Spiši do 30. rokov minulého storočia ovos svätili v kostole, pridávali ho do siatin, ale používali ho aj na liečenie ako prostriedok s magickou silou. Na Orave a Kysuciach ním obsypávali kone, aby boli silné. Rozšírená bola aj predstava, že ak sa ľudia a kone brodia v snehu alebo vo vode, budú po celý rok zdraví. Na južnom Slovensku sa zase tradovalo, že menovcom svätého Štefana sa výnimočne daril chov koní.
Štefan, teda druhý sviatok vianočný, je charakteristický aj rôznymi formami spoločenského ruchu. Napríklad návštevami príbuzných, či susedov, ale aj vinšovaním alebo obchôdzkami. V Honte krstné matky roznášali krstným deťom koláčiky z kysnutého cesta - kačky, v ktorých boli zapichnuté peniaze. Vinšovanie a spievanie nositeľom mena Štefan bolo typické pre Horehronie, Spiš a Liptov.
Aktívni v spoločenskom živote boli hlavne mladí ľudia. Napríklad na Záhorí mládenci chodili šibať dievčence brezovými prútmi, v okolí Myjavy ich polievali, aby boli zdravé a pekné. V niektorých obciach Záhoria, Kysúc a Hontu sa volil nový mládenecký richtár a zároveň sa prijímali noví členovia do mládeneckého spolku.
V niektorých oblastiach západného Slovenska sa na Štefana končil služobný rok. Poľnohospodárski robotníci dostávali od hospodára veľký koláč - mrváň, ktorý niesli na palici. Bol ozdobený jablkom i rozmarínom. Bol znakom úspešne ukončenej služby. Na druhý sviatok vianočný zároveň bola aj možnosť uzatvoriť novú pracovnú dohodu. Na Záhorí vznikla z tejto obyčaje tradícia - tzv. obchôdzka z kouačem. Bol to slaný koláč s ozdobnými stuhami. Mládenci obchádzali domy dievčat, žartovnou formou ponúkali paholka do služby.
