Veriaci si pripomínajú narodenie Ježiša Krista ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorým priniesol spásu. Väčšina ľudí oslavuje Vianoce ako sviatky domova a rodiny pri rozžiarenom vianočnom stromčeku.
Štedrým dňom sa končí advent - obdobie duchovnej prípravy na Vianoce a začína sa ich slávenie. Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Celodenný pôst a slávnostná štedrovečerná večera ako vyvrcholenie dňa symbolizuje podľa tradícií jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri jednom stole stretávať celý nasledujúci rok.
Katolícki veriaci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v katolíckych kostoloch sú polnočné omše, keďže podľa evanjelistu Lukáša sa Ježiš narodil v noci. Spievajú sa koledy a vianočné piesne, medzi nimi svetoznáma skladba Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1816 v rakúskej dedinke Oberndorf skomponoval organista Franz Xaver Gruber. V kostoloch a v domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy. V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi veľké povečerie a liturgia v neskorých večerných hodinách.
V evanjelických chrámoch sa konajú popoludní a podvečer slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v iných kresťanských kostoloch.
