Rozhlasová rada totiž na svojom decembrovom zasadnutí namiesto návrhu rozpočtu dostala Rozpis príjmov a výdavkov a investičné zámery SRo na január a február 2006. Jednotlivé vysielacie okruhy a hospodárske strediská majú stanovené záväzné limity výdavkov na tieto mesiace tak, aby mohli vyrábať a vysielať program. Podľa ekonomickej riaditeľky SRo Hildy Gajdošovej je totiž kvôli prebiehajúcim voľbám generálneho riaditeľa nejasná pozícia SRo z hľadiska zámerov jeho strategického riadenia. Tvrdí, že pre konštruovanie rozpočtu je tiež potrebné vedieť, či Národná rada SR na januárovej schôdzi schváli návrh zákona o rozhlasovom a televíznom poplatku. SRo taktiež nevie, či dostane v budúcom roku nejaký príspevok na zahraničné vysielanie. Štát podľa zákona túto povinnosť má, no kapitola sa v rozpočte opäť neobjavila.
Ak by oba zdroje nevyšli, náklady SRo čaká rázna revízia a reštrikcia. To sa podľa Gajdošovej určite premietne do programového konceptu, organizačného zabezpečenia činnosti SRo, infraštruktúrnych procesov vrátane technologického zabezpečenia. Medzi opatrenia zaradila aj zastavenie vysielania do zahraničia na krátkych vlnách od 1. januára a racionalizáciu tohto okruhu od 1. februára 2006. Gajdošová dúfa, že bude môcť návrh nového rozpočtu pripraviť počas februára. Vo februári by sa mali uskutočniť aj tretie voľby riaditeľa rozhlasu.
Celkové účtovné záväzky SRo Gajdošová ku koncu roka 2005 odhadla na 230 miliónov korún. Reálna je hrozba, že si veritelia rozhlasu, ako sú Rádiokomunikácie, ExpresNet, ochranné zväzy SOZA, Slovgram, OZIS, umelecké fondy Literárny fond, Hudobný fond, Fond Výtvarných umení a Slovenská pošta, svoje pohľadávky začnú vymáhať súdne. Do úvahy prichádza aj súdny spor s PSMA, ktorá si nárokuje spätne za nepremlčané obdobie províziu z takzvaných bártrových recipročných plnení SRo.
"V pluse" skončil SRo minulý rok po tom, čo dostal pred Vianocami 183-miliónovú mimoriadnu štátnu dotáciu. Pred tým bol desať rokov stratový.
