Bratislava 1. januára (TASR) - Prezident SR Ivan Gašparovič odovzdal dnes pri príležitosti výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania osobnostiam spoločenského, kultúrneho a politického života. TASR predstavuje nových nositeľov štátneho vyznamenania Pribinov kríž I., II. a III. triedy. Herec Leopold Haverl. Štúdium herectva absolvoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave v r. 1954. Leopold Haverl patrí medzi najvýznamnejších hercov činohry SND, ktorej členom je od r. 1968. V činohre SND bohato využívali široké rozpätie jeho hereckého talentu, najmä v psychologicky komplikovaných postavách svetovej dramatiky. Haverl svojou schopnosťou prieniku do zložitého tkaniva vnútorne rozorvaných, vášňami zmietaných ľudí, patril medzi ideálnych predstaviteľov Dostojevského hrdinov. Vytvoril takmer 100 dramatických postáv nielen na doskách divadla, ale i v televíznych inscenáciách, vo filmoch a v rozhlase. V posledných sezónach sa zaskvel v muzikáloch Jozefa Bednárika v Divadle Andreja Bagara v Nitre.
Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Leopoldovi Haverlovi Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelníctva. Právnik Karol Plank - Vyznamenanie prevzala manželka pani Oľga Planková.
Karol Plank sa narodil v Bratislave. Po skončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) zostal na svojej alma mater pracovať. V rokoch 1963 1970 bol vedúcim katedry občianskeho a rodinného práva. V tom období bol aj dekanom Právnickej fakulty UK, od roku 1964 do roku 1966. Za SR sa podieľal na príprave novej Ústavy ČSFR. Bol prvým predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky od januára 1993 do januára 1996. Publikoval monografie, vysokoškolské učebnice, štúdie a odborné články z problematiky majetkového práva manželského, vlastníckeho, dedičského.
Prezident SR udeľuje pánovi Karolovi Plankovi Pribinov kríž I. triedy in memoriam za významné zásluhy o hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti tvorby a aplikácie nového právneho poriadku Slovenskej republiky. Lekárka Eva Siracká. Narodila sa v Uherskom Hradišti, od detstva žije na Slovensku. Už ako študentka medicíny prišla do kontaktu s onkológiou u Alžbetíniek v Onkologickom ústave v Bratislave, kam sa vrátila pracovať po ukončení štúdia na Lekárskej fakulte UK. Keď získala špecializáciu v rádioterapii stala sa prvou ženou na Slovensku, ktorá sa venovala tomuto odboru. Spolupracovala s viacerými zahraničnými Onkologickými ústavmi v Berlíne, v Štokholme. Založila Československú spoločnosť pre rádioterapiu, rádiobiológiu a fyziku. V 125 publikáciách sa venovala zlepšeniu liečby žiarením, podloženému výsledkami štúdií nádorovej vaskularity a rádiosenzitivity. V roku 1990 založila Ligu proti rakovine, o osem rokov neskôr ju zvolili do exekutívy európskych líg proti rakovine. Vďaka nej poznáme Deň narcisov, Týždeň boja proti rakovine i Beh Terryho Foxa.
Prezident SR udeľuje pani Eve Sirackej Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti zdravotníctva. Básnik a kňaz Svetoslav Veigl. Veigl študoval teológiu v Salzburgu a v Bratislave, neskôr slovenčinu a filozofiu. Publikovať začal koncom 30. a v 40. rokoch, potom nasledovalo prvé vynútené básnické odmlčanie, v r. 1968 vydal zbierku Mesto na návrší a po ďalšej 20- ročnej pauze vyšiel výber jeho poézie pod názvom Pred ružou stojím nemý. Tento najstarší žijúci slovenský básnik, výrazný predstaviteľ katolíckej moderny už viac ako polstoročie formuje najmä duchovnú tvár slovenskej poézie. Jeho rozsiahle básnické dielo je originálnou a autentickou výpoveďou o mravných hodnotách človeka 20. storočia, obranou ľudskej integrity a dôstojnosti. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Svetoslavovi Veiglovi Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry. Herečka Adela Gáborová. Štúdium herectva na VŠMU absolvovala v roku 1961. V tom istom roku prijala angažmán v Krajovom divadle v Nitre (dnešné Divadlo Andreja Bagara), kde pôsobí dodnes. Svoje hrdinky modeluje ako presvedčivé, bohato štruktúrované štúdie človeka so všetkými jeho vnútornými i vonkajšími protirečeniami. Nikdy im nechýba svojský humor. Rokmi pôsobenia i šírkou svojho hereckého záberu spoluvytvára najlepšie tradície nitrianskeho divadla. Adela Gáborová sa venuje divadlu jedného herca i režírovaniu medzi ochotníkmi. Popri aktívnom recitovaní podporuje rozvoj recitátorského majstrovstva v rôznych súťažiach a prehliadkach. Intenzívne spolupracuje s divadelným súborom pre nepočujúcich EFFETA v Nitre. Rozvíja slovenskú divadelnú kultúru v podmienkach mimo bratislavského divadelníctva a pomáha nastupujúcim generáciám mladých slovenských divadelníkov. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pani Adele Gáborovej Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelnej kultúry. Profesor Branislav Lichardus. Pochádza z Palúdzky pri Liptovskom Mikuláši. V roku 1956 s vyznamenaním ukončil štúdiá všeobecnej medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O rok neskôr začal pracovať v Ústave experimentálnej endokrinológie SAV. Odborne sa zameriaval na Neurohumorálnu reguláciu objemu telesných tekutín, úlohu antidiuretického a nátriuretického hormónu, na poruchy vodno-soľnej rovnováhy najmä v detskom veku, Enuresis nocturna, ale zaoberal sa aj transformáciou vysokého školstva na Slovensku. Veľká je jeho publikačná i pedagogická činnosť. Bol zakladajúcim predsedom Grantovej agentúry SAV a vysokých škôl, je spoluzakladateľom a od roku 2000 aj rektorom Vysokej školy manažmentu City Univerzity Programs v Trenčíne s pobočkami v Bratislave a v Poprade. Zásluhy má aj na poli diplomatickej služby bol prvým veľvyslancom SR v Spojených štátoch amerických v rokoch 1994 až 1998. Prezident SR udeľuje pánovi Branislavovi Lichardusovi Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a výskumu. Chirurg Emil Matejíček. Narodil sa v Púchove. Medicínu študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej Univerzite v Prahe. Študoval aj na popredných pracoviskách vo Veľkej Británii v Londýne, v Edinburgu, u profesora Dubosta v Paríži. Jeho špecializáciou a veľkou láskou je chirurgia. Je zakladateľom oddelenia experimentálnej chirurgie, rozvinul výskumnú činnosť zameranú na problémy kardiovaskulárnej chirurgie a transplantácie orgánov. Ako prvý v Československej republike vykonal intratorakálnu transplantáciu srdca a pľúc v experimente. Prispel k objasneniu významu revaskularizácie myokardu a navrhol niektoré nové operačné riešenia. Pričinil sa o zriadenie transplantačného centra v Košiciach. Založil tradíciu Jeseniových dní. Bohatá je jeho publikačná činnosť. Je členom mnohých medzinárodných vedeckých spoločností. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Emilovi Matejíčkovi Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o hospodársky rozvoj Slov. republiky v oblasti chirurgie. Hydrológ a hydrogeológ Igor Mucha bol vedúcim katedry hydrogeológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako expertný člen tímu SR v spore medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou pred medzinárodným súdnym dvorom v Haagu o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a neskôr ako expert vládnej delegácie SR na rokovaniach o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora významne prispel k úspechu Slovenskej republiky v uvedenom spore. Podieľal sa na príprave kapitol písomných podaní SR venovaných prírodným aspektom, osobitne problematike prírodných vôd a kvality zásob pitnej vody. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Igorovi Muchovi Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hydrológie a ochrany životného prostredia. Kardiochirurg Ivan Šimkovic. V Senici a v Bratislave strávil svoje roky dospievania. V roku 1944 skončil štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Už počas štúdia mal veľký vzťah k chirurgii, v čom ho podporil aj profesor Konstantín Čársky. Pán Šimkovic je jedným z priekopníkov a zakladateľov kardiochirurgie v Strednej a Východnej Európe. Stál pri konštrukcii prvého prístroja pre mimotelový obeh, pri náhrade srdcových chlopní alotransplantátmi, pri etablovaní a rozvíjaní koronárnej chirurgie. Mal určujúci podiel na vzniku Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Publikoval viac ako 200 vedeckých prác, je autorom troch patentov. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Ivanovi Šimkovicovi Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o sociálny rozvoj Slov. republiky v oblasti kardiochirurgie. Divadelník Stanislav Štepka. Po skončení Pedagogickej fakulty v Nitre v roku 1965 učil v škole. Po desiatich rokoch pokračoval v štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Tu pracoval aj ako redaktor Učiteľských novín, neskôr ako redaktor Československého rozhlasu a od roku 1983 sa profesionálne venuje divadlu a spisovateľskej tvorbe. Je zakladateľom, pôvodcom poetiky, výlučným dramatikom, ale aj režisérom, hercom i spevákom, riaditeľom a umeleckým šéfom Radošinského naivného divadla, ktoré uvádza iba jeho dramatické texty okrem spisovnej reči aj v rodnom radošinskom nárečí. Radošinské naivné divadlo sa počas 40 rokov existencie stalo známym a populárnym fenoménom a mnohé výroky jeho postáv zľudoveli. Prezident SR udeľuje pánovi Stanislavovi Štepkovi Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelníctva. Literárna vedkyňa Milena Cesnaková-Michalcová. V roku 1950 absolvovala štúdium slavistiky, histórie a knihovníctva na Filozofickej fakulte pražskej Karlovej univerzity. Svoj pôvodný záujem o staršiu českú literatúru po príchode na Slovensko rozšírila o staršiu slovenskú literatúru. Špecializovala sa najmä na oblasť dramatiky a postupne literárnu orientáciu začala spájať so štúdiom starších období českého a slovenského divadla od stredoveku cez renesanciu, barok až po 19. storočie. Teatrologický záujem postupne rozširovala aj na nemecké a maďarské divadelníctvo na území Slovenska. Rozsiahla vedecká a publicistická aktivita pani Cesnakovej-Michalcovej zohrala priekopnícku úlohu v konštituovaní a rozvoji modernej slovenskej teatrológie. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pani Milene Cesnakovej- Michalcovej Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry. Divadelník Mátyás Dráfi. Narodil sa v Galante. V roku 1965 skončil štúdium herectva na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Maďarské oblastné divadlo MATESZ v Komárne sa stalo scénou, na ktorej pôsobil ako herec a neskôr i riaditeľ divadla. Počas svojej divadelnej kariéry na doskách MATESZ-u, neskoršie aj v Jókaiho divadle v Komárne, stvárnil celý rad dramatických postáv, hral vo filmoch a nezabudnuteľné boli jeho postavy v inscenáciách Maďarského vysielania Slovenského rozhlasu. Na Divadelnej fakulte VŠMU vyučuje techniku reči a umelecký prednes od roku 1982. Je hosťujúcim hercom Slovenského divadla Vertigo, ktoré hrá pre krajanov žijúcich v Maďarskej republike. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Mátyásovi Dráfimu Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelníctva. Historik a heraldik Jozef Novák vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako jeden z prvých poslucháčov novozaložený študijný odbor archívnictvo. Filozofická fakulta UK bola jeho pracoviskom od skončenia štúdia až do odchodu do dôchodku. Počas 45-ročnej pedagogickej praxe vyučoval najmä pomocné historické vedy heraldiku, sfragistiku, genealógiu, chronológiu, numizmatiku, metrológiu a paleografiu. Je zakladateľom systematického heraldického výskumu na Slovensku. Monografia Slovenské mestské a obecné erby je prvou heraldickou monografiou na Slovensku, v ktorej zhrnul a zhodnotil symboly z vyše 1200 slovenských lokalít, používané od 13. storočia. Je členom mnohých vedeckých archívnych rád, najvýznamnejšie je jeho prijatie za riadneho člena Academie Internationale dďHeraldique v Paríži . Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Jozefovi Novákovi Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti archívnictva a pomocných historických vied.
