Životopisy osobností vyznamenaných Krížom M. R. Štefánika III. triedy

Bratislava 1. januára (TASR) - Prezident SR Ivan Gašparovič odovzdal dnes pri príležitosti výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania osobnostiam ...

Bratislava 1. januára (TASR) - Prezident SR Ivan Gašparovič odovzdal dnes pri príležitosti výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania osobnostiam spoločenského, kultúrneho a politického života. TASR predstavuje nových nositeľov štátneho vyznamenania Kríž Milana Rastislava Štefánika. Vojak Ľudovít Kaliský pochádza zo Slovenskej Ľupče a dnes je jeho domovom Trenčín. Ako 20-ročný nastúpil vojenskú základnú službu v roku 1940 so zaradením k letectvu. Absolvoval prípravu ako technický personál letectva. Slovenské národné povstanie ho zastihlo na letisku v Žiline. Do bojov v SNP sa zapojil v skupine Ľubuh v oblasti Žilina, Martin Donovaly až do čiastočného potlačenia povstania. Po skončení vojny vstúpil do armády, kde vykonával rôzne funkcie. Pán Kaliský je držiteľom viacerých vojenských vyznamenaní. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Ľudovítovi Kaliskému Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za zásluhy o záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života. Michal Oravec od roku 1940 pôsobil v československej armáde v zahraničí. Bojoval na Strednom východe. V líbyjskej púšti pri Tobruku bol zranený, po vyliečení sa vrátil do bojov pri obrane prístavov Haifa a Tobruk. Po presune československého protilietadlového pluku do Veľkej Británie absolvoval výcvik na prípravu vylodenia do Francúzska. Po vylodení spojeneckých vojsk v Normandii bojoval v tankovej brigáde a priamo sa zúčastňoval v bojoch o Dankerque. Je držiteľom viacerých vyznamenaní a je rytierom Čestnej légie Francúzskej republiky. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Michalovi Oravcovi Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za zásluhy o záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života. Policajt Ivan Sihelský pochádza z Lučenca. Po skončení základnej vojenskej služby pracoval na Colnom riaditeľstve vo Fiľakove. V roku 1991 sa stal príslušníkom Policajného zboru, kde pracuje ako starší referent psovod na oddelení služobnej kynológie odboru poriadkovej polície v Lučenci. Keď 24. júna 2005 pred budovou Základnej školy v Lučenci vybuchla plynová fľaša a zamorila celý objekt školy, pán Sihelský spoločne s Jurajom Štaudingerom vyviedol takmer šesťdesiat 7 až 14-ročných detí. Svojím aktívnym prístupom a rýchlym zásahom sa zaslúžil o organizovanie bezpečnej evakuácie žiakov a učiteľov základnej školy. Prezident SR udeľuje pánovi Ivanovi Sihelskému Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za zásluhy o záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života. Generálmajor Ondrej Šedivý Pochádza zo Soblahova. V roku 1942 nastúpil na základnú vojenskú službu, ktorú vykonával v pracovných jednotkách. Vyhlásenie SNP ho zastihlo v Žiline. Z armády dezertoval a vstúpil do partizánskej jednotky, s ktorou sa zúčastnil v bojoch pri Strečne a Krupine. S 1. československým zborom v ZSSR bojoval pri oslobodzovaní československého územia. Koniec vojny ho zastihol na Morave. V roku 1971 ho z armády prepustili, o 20 rokov neskôr rehabilitovali a menovali do hodnosti generálmajor. Je držiteľom viacerých vyznamenaní. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Ondrejovi Šedivému Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za zásluhy o záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života. Vojenský letec Teodor Šlajchart sa narodil v Novej Bani. Po základnej vojenskej službe v roku 1935 absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach a zostal v službe v armáde. Ako kapitán letectva sa zúčastnil s 1. československou armádou na Slovensku bojov v SNP pri Žiline, Strečne, Martine a Rajeckých Tepliciach. Od novembra 1944 bol zaradený k prvej zmiešanej leteckej divízii v ZSSR, s ktorou bojoval na území Poľska a oslobodzoval Ostravu. V roku 1994 bol menovaný do hodnosti generálmajor. Je držiteľom viacerých vojenských vyznamenaní. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Teodorovi Šlajchartovi Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za zásluhy o záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života. Policajt Juraj Štaudinger je príslušníkom policajného zboru od roku 1989. Ukončil štúdium na práporčíckej škole v Pezinku a v roku 2002 absolvoval štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Teraz pôsobí ako starší referent špecialista protidrogového oddelenia Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Keď 24. júna 2005 pred budovou Základnej školy v jeho rodnom Lučenci vybuchla plynová fľaša a hrozilo, že od vysokej teploty môže explodovať aj druhý zásobník určený na zváranie, neváhal a s pánom Ivanom Sihelským rýchlo a bezpečne evakuoval žiakov a učiteľov zo zamoreného objektu školy. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Jurajovi Štaudingerovi Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za zásluhy o záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života. Generálmajor Otto Wagner sa narodil v Bratislave. V období vzniku Slovenského štátu od roku 1939 bol prenasledovaný z rasových dôvodov. Dva roky bol väznený v pracovnom tábore v Novákoch. Od 29. augusta 1944 sa aktívne zúčastnil v SNP. V januári 1945 bol zranený v boji, zajali ho Nemci a odvliekli do koncentračného tábora v Mauthausene, kde bol až do skončenia druhej svetovej vojny. Pán Wagner zastupuje Slovensko vo viacerých svetových organizáciách väzňov koncentračných táborov a veteránov vojny. Bol menovaný do hodnosti generálmajor. Prezident SR na návrh vlády SR udeľuje pánovi Ottovi Wagnerovi Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za zásluhy o záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 14 267
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 8 924
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 118
  4. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 485
  5. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 2 770
  6. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 607
  7. Kam do tepla v januári? 1 965
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 794
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 618
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 976

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trump útočí na Mexičanov, nemá rád Afroameričanov. Prezidentovi neveria, že nie je rasista.

KOMENTÁRE

Trumpova Amerika prichádza o líderstvo

Neschopnosť a nepredvídateľnosť Trumpa je dôvodom pádu povesti USA.

Neprehliadnite tiež

Štefanovi Zamkovskému zobrali milovanú chatu komunisti

Zanechal nezmazateľnú stopu v Tatrách.

Daňové podvody za štyri milióny eur už rieši NAKA

Firma Dúha odmieta akékoľvek spojenie s prípadom.

Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent

Nové tváre ustanovujúci snem nepriniesol. Slovo na ňom však dostalo viacero známych podporovateľov.

V kauze vraždy Čongrádyho sa očakávajú záverečné reči

Petra Čongrádyho zavraždili v septembri 2004 v bratislavskej Petržalke.