BRATISLAVA - Slovenskí voliči si želajú budúcu vládu skôr zmiešanú (takmer 40 percent) než len pravicovú (takmer 17 %) či ľavicovú (takmer 13 %), ukázal prieskum agentúry MVK pre denník SME. Politológovia hovoria o zneistení ľudí a nejasnej orientácii politických strán.
Ani voliči vládnych pravicových strán si väčšinou neželajú čisto pravicovú vládu. Takmer 44 percent voličov SMK a KDH si želá zmiešanú vládu a menej než tretina pravicovú.
Podpredsedu KDH Brocku postoj neprekvapil. "Naša predstava o solidarite je iná ako SDKÚ," povedal. KDH sa vraj snažilo niektoré rozhodnutia vlády zmierňovať, ale podľa Brocku "prevažoval liberálnoekonomický postoj SDKÚ a ANO". Predseda SMK Bugár povedal, že očakávania boli iné a ľudia "cítia negatívne dopady a pomalé zlepšenie".
Sociológ Haulík si postoje voličov KDH a SMK vysvetľuje aj tým, že obe nie sú čisto pravicové.
Výrazne pravicovejší sú voliči SDKÚ - za pravicovú vládu ich bola takmer polovica a len 32 % by dalo prednosť zmiešanej. Tomáš Galbavý hovorí, že v prospech pravicovej vlády "mohlo byť aj viac percent".
Voliči Smeru zasa nie sú úplne presvedčení ľavičiari. Až 48 % oslovených by si želalo zmiešanú vládu a len necelých 32 %. Podpredsedníčka Beňová vníma Smer ako stredoľavú stranu a ani ona sama nie je vraj žiadna radikálna ľavičiarka. "Cítim sa európskou sociálnou demokratkou a určite sa viac radím k stredu."
Voliči HZDS sú buď za ľavicovú, alebo zmiešanú vládu. "Naši voliči sú zo sociálne slabších vrstiev a dnešná vláda na nich nepozerala," hovorí podpredseda strany Urbáni.
Najviac si zmiešanú vládu želajú voliči SF, skoro 61 %.
Politológ László Öllös vníma náklonnosť ľudí k zmiešanej vláde ako výraz ich túžby po stabilite.
