FOTO - TASR
BRATISLAVA - Slovensko bude mať zrejme už po druhý raz po sebe od roku 2000 prirodzený prírastok obyvateľstva. Darí sa to aj s menšou štátnou podporou rodiny, aká je napríklad v Česku, ktoré napriek tomu nevymiera len vďaka prílevu cudzincov.
Za tri štvrte roka 2005 sa u nás narodilo o 163 živých detí viac ako za rovnaké obdobie roka 2004 a bolo ich viac ako zosnulých. Demograf Boris Vaňo hovorí, že trend zvyšujúcej sa plodnosti a znižujúcej sa úmrtnosti sa zrejme dlhodobo zachová.
Napriek tomu sa bude náš prirodzený prírastok zvyšovať iba krátko, niekoľko rokov. Príčinou je podľa Vaňa veková štruktúra obyvateľstva. Čoskoro totiž začnú dospievať málo početné ročníky mladých ľudí, ktorí budú mať deti, kým tie najpočetnejšie ročníky budú dlho starnúť.
V Česku sa síce za prvých deväť mesiacov vlaňajšieho roka narodilo viac detí ako v rovnakom čase roku 2004, no zosnulých bolo viac ako narodených. Situáciu zachraňujú prisťahovalci.
S nedostatkom detí - budúcich pracovných síl - sa v Česku nezmierili a nedávno v podstate zdvojnásobili "pôrodné" (na 17 500 českých korún) i rodičovský príspevok (na 7200). Aj prvákom štát prispeje na pastelky tisíckou. Český sociálnodemokratický minister sociálnych vecí Zdeněk Škromach minulý týždeň povedal, že aj prídavky na deti "by bolo spravodlivé zdvihnúť na dvojnásobok".
Hoci aj na Slovensku sa schyľuje k parlamentným voľbám, ministerstvo sociálnych vecí si nemieni kupovať rodičov vyššími príspevkami. Peter Húska z ministerstva povedal, že sa v rámci možností snažili viac podporovať pracujúcich rodičov a ostatných k práci podnietiť, napríklad istým zvýhodnením medzi nezamestnanými.
Aj Vaňo je skôr zástancom nepriamej podpory - rozvoja služieb pre rodiny s deťmi, lepších pracovných podmienok pre rodičov malých detí a podobne. Priamu finančnú podporu považuje len za doplnok. "Je menej účinná, ľahšie zneužiteľná a ak by mala ovplyvniť pôrodnosť, musela by byť veľmi vysoká, čím by neúmerne zaťažila štátny rozpočet."
Aj v Česku zmeny mnohí považujú za "podplácanie rodičov". Denník MF Dnes napísal, že skoro všetci si polepšia. "Teda okrem ľudí, ktorí platia dane. Nové darčeky totiž štátnu pokladnicu vyjdú desiatky miliárd korún, ktoré bude nutné niekde vybrať."
(joč, čtk)
Celoplošné prídavky - najjednoduchšie riešenie?
Český "sociálny štát" sa od slovenského nelíši len výškou niektorých príspevkov, ale aj podmienkami nároku na ne.
Nárok na prídavok na dieťa tam majú rodiny s príjmom do trojnásobku svojho životného minima a výška prídavku závisí od príjmu rodiny. Kým najchudobnejším párom s príjmom do 1,1-násobku životného minima na jedného potomka štát prispieva 550 až temer 800 českými korunami mesačne, bohatším napríklad 240 až 350 korunami.
Minister sociálnych vecí Zdeněk Škromach s tým však spokojný nie je, prídavky mieni plošne poskytovať všetkým rodinám s deťmi, bez ohľadu na príjem. "Znížilo by to administratívnu záťaž," povedal.
Na Slovensku je to tak od roku 2004. "Tým, že sa posudzoval a dokladoval príjem rodiny a zohľadňoval sa aj vek (dieťaťa), išlo o administratívne náročný a komplikovaný systém," hovorí Peter Húska z ministerstva sociálnych vecí.
Ani to sa však každému nepáči. Niektorí pravicoví ekonómovia tvrdia, že štát nemá podporovať toho, kto to nepotrebuje, ale len toho, kto si inak nemôže pomôcť. (joč, MF Dnes)