Bratislava 4. januára (TASR) - Cirkevný sviatok Traja králi (Zjavenie Pána) s Veľkou nocou bol už od prvých storočí nášho letopočtu centrom výročných sviatkov. Predchádzala mu šesťtýždňová príprava a jeho dôležitosť rástla aj tým, že v určitom historickom čase sa k Trom kráľom viazal začiatok Nového roku.
Na profilovanie tohto cirkevného sviatku vplývala Legenda trium regum od Johannesa Hildesheima (1364-75), ktorá určila spôsob jeho slávenia v nemecky hovoriacich oblastiach a nepriamo aj u nás na Slovensku.
V našej krajine sa sviatok Troch kráľov tiež slávil účasťou na liturgii, kde sa zároveň svätili niektoré predmety používané v bežnom živote - voda, krieda, sviečka, cesnak. Tie slúžili najmä na ochranu pred démonmi a na liečenie. U gréckokatolíkov a pravoslávnych na východnom Slovensku kňaz svätil vodu priamo v potokoch a riekach.
K sviatku sa viazala a miestami aj viaže takzvaná kňazská koleda - kňazi obchádzali domy a prežehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom, dvere označili iniciálkami troch kráľov G+M+B (Gašpar, Melichar, Baltazár) a príslušným letopočtom. S kňazmi chodili rechtor, kostolník, speváci, miništranti i nosiči vyzbieraných naturálií. Evanjelická cirkev už v 16. storočí tieto koledy zakazovala.
Trojkráľové hry sú známe aj pod názvom Chodenie s hviezdou. Predvádzali ich mladí muži, ktorí v skupinkách obchádzali dediny na celom Slovensku. Mladíci predstavovali Troch kráľov, štvrtým bol hviezdonos alebo anjel. Domácim zaspievali, povinšovali a poďakovali sa za odmenu. Rozvinutejšou, ale zaniknutou hrou je chodenie s kolískou, kde Traja králi vystupovali so svätým Jozefom a Pannou Máriou. V súčasnosti sú trojkráľové obchôdzky zriedkavé, zachovávajú sa v piesňovom repertoári.
S týmto cirkevným sviatkom sú späté pranostiky o počasí: Na Tri krále zima stále. Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica, ak je mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov.
