BRATISLAVA 5. januára (SITA) – Druhým vrcholom Vianoc po Božom narodení je v kresťanskom chápaní sviatok Zjavenie Pána 6. januára. Ľudovo sa nazýva aj Traja králi. Obe pomenovania spája definitívne zjavenie sa Boha svetu prostredníctvom významných mužov z ďalekých krajov, ktorí pri Ježišových jasliach symbolizujú celé ľudstvo.
O troch kráľoch vieme veľmi málo. Biblia spomína mudrcov od východu. Označuje ich gréckym slovom magoi, mágovia, čo vtedy znamenalo prírodovedci, astronómovia. Keďže to bolo dôstojné a dôležité povolanie, nazývali sa aj kráľmi. Ich počet sa nespomína, odvodil sa len z troch darov: zlata, kadidla a myrhy. Nepoznáme presne ani ich mená, hoci podľa tradície sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár. O krajine, z ktorej prišli, sú tiež len dohady. Medzi najpravdepodobnejšie patrí Arábia, Perzia alebo Chaldejsko.
Podľa Matúšovho evanjelia priviedla troch mudrcov do Betlehema hviezda. Výskumy ukázali, že v tom čase došlo ku konjunkcii (zblíženiu) jasných planét Saturnu a Jupitera v súhvezdí Rýb, čo mohlo vyvolať dojem veľkej žiarivej hviezdy. Konjunkcia bola dobre viditeľná práve v Stredomorí. Prečo sa pre nezvyčajnú hviezdu spomínaní mudrci vydali na ďalekú cestu, však ostáva záhadou.
Úcta k trom kráľom siaha do raných čias kresťanstva. Matka cisára Konštantína svätá Helena, známa zberateľka relikvií svätých, dostala ich ostatky od istého indického náčelníka. Priniesla ich do Carihradu, odkiaľ v roku 333 putovali do Milána. Keď v roku 1164 dobyl Miláno cisár Fridrich Barbarossa, daroval relikvie u arcibiskupovi. Odvtedy sú uložené v dóme v Kolíne nad Rýnom.
