BRATISLAVA 5. januára (SITA) – K najstarším a zároveň najväčším sviatkom všetkých východných cirkví patrí Zjavenie Pána alebo Bohozjavenie, slávené 6. januára. Tento sviatok sa spomína už v roku 295 v Alexandrii, čiže 60 rokov pred prvou zmienkou o Vianociach 25. decembra. Spočiatku obsahoval v sebe spomienku na narodenie Ježiša Krista, jeho krst, príchod troch mudrcov aj prvý zázrak v Káne Galilejskej, kde premenil vodu na víno. V 4. storočí sa do popredia dostalo Kristovo narodenie. Koncom 4. storočia sa narodenie a poklona mudrcov oddelili a prešli na 25. december. Šiesty január ostal sviatkom Ježišovho krstu.
Západná cirkev sviatok prevzala ako spomienku na troch mudrcov. Preto sa tento deň chápe ako zjavenie sa Ježiša Krista pohanom. Na sviatok Zjavenia Pána sa krstili noví členovia cirkvi - katechumeni a svätili sa domovy. Okolo roku 600 sa začali nad dvere pri svätení písať tri písmená C+M+B. – stus mansionem benedicat (Kristus nech žehná váš domov). Postupne sa začali čítať aj ako začiatočné písmená mien troch mudrcov od východu: C – Gašpar (Caspar), M – Melichar, B – Baltazár.
S týmto sviatkom je vo východnej liturgii úzko spojené tzv. veľké jordánske posvätenie vody, ktoré siaha do prvých storočí kresťanstva. Na našom území sa ustálili zvyky, ako je trojité žehnanie vody rukou ponorenou vo vode, trojité žehnanie s horiacou sviečkou a trojité dýchanie na vodu. Obrad posvätenia sa končí trojitým ponorením kríža do vody. Voda sa svätí na pamiatku krstu katechumenov a pokrstenia Pána Ježiša v Jordáne. V rímskom obrade sa do vody pridáva soľ, čo pripomína, ako prorok Eliáš primiešal do vody soľ a tá získala liečivé účinky.
