Bratislava 7. januára (TASR) - Slovenská televízia (STV) sa chystá predať ako nepotrebné rekreačné zariadenia v Liptovskom Jáne, Pavčinej Lehote, Zemplínskej Šírave a Starý mlyn v Košiciach. Rada STV to vedeniu odobrila aj napriek nesúhlasu zástupcov zamestnancov.
Predsedníčka odborov v STV Gabriela Goliášová tvrdí, že na stavbu a prevádzku chát v Liptovskom Jáne a v Pavčinej Lehote nielenže prispievali z prostriedkov sociálneho fondu, ale ich aj zamestnanci STV vlastnoručne stavali a to v čase voľna. Dozorná komisia STV však zistila, že jediným vlastníkom týchto nehnuteľností je STV, zapísaná ako majiteľ v katastri nehnuteľností. Trojčlenná komisia podľa jej predsedníčky Evy Gazdovej na základe toho, že prevádzkovanie týchto zaradení je stratové, odporučila ich predaj.
Podľa Goliášovej však za výsledky hospodárenia so zariadeniami môže manažment STV. "Naše vedenie sa nesnažilo propagovať ich medzi zamestnancami," hovorí predsedníčka odborov. Na chaty pritom mohli chodiť iba zamestnanci so svojou rodinou, ale nie s priateľmi, či známymi. Medzi cudzích patria aj bývalí pracovníci STV - dôchodcovia, ktorí o ne mali záujem.
"STV nie je inštitúcia, ktorá má podnikať v oblasti cestovného ruchu a prevádzkovať rekreačné zariadenia, ktoré sú otvorené pre verejnosť," argumentoval člen manažmentu STV Branislav Zahradník. Podľa neho zariadenia preto slúžili najmä v rámci sociálneho programu na rekreáciu zamestnancov, ich rodiny, na porady, školenia a iné akcie STV. "Ich prevádzka však bola stratová, a preto STV musela zo zákona takúto činnosť zrušiť," uzavrel Zahradník. Vysvetlil tiež, že až od účinnosti novely zákona o STV, takzvanej Galbavého malej novely, mohla STV podnikať a rekreačné zariadenia mohli využívať iné osoby. A to sa podľa neho aj dialo. Pracovníci si mohli zobrať so sebou aj cudzie osoby, tie však platili vyššie ceny. Zahradník tiež poukázal na to, že ide o staršie objekty, do ktorých sa v minulosti neinvestovalo, a sú energeticky veľmi náročné.
Nehospodárne je podľa Goliášovej aj to, že manažment STV zastavil prevádzku chát už v auguste 2005, hoci na ich predaj dala rada súhlas až v decembri. Keď Rada STV rozhodovala o predaji chát, vôbec ju nezaujímalo stanovisko odborov. Goliášová nemohla prísť na ostatné zasadanie rady kvôli vážnemu lekárskemu zákroku, tak záležitosť prebrali bez nej. "Je to arogantné, mali sme to riešiť spoločne," myslí si predsedníčka odborov.
Ešte pred úvahami o predaji manažment STV ponúkol odborovej organizácii, že si nehnuteľnosti môže prenajať. Za milión korún ročne to však odbory odmietli. Aj tak bežne na prevádzku chát prispievali z príspevkov zamestnancov, napríklad zo sociálneho fondu sumou pol milióna korún. V kolektívnej zmluve podľa predsedníčky Dozornej komisie Gazdovej STV nemá povinnosť poskytovať rekreáciu zamestnancom vo vlastnom rekreačnom zariadení. "Prečo akurát my nemôžeme mať chatu, keď ju majú ministerstvá, divadlá, či iné inštitúcie?" pýta sa Goliášová.
