Najčastejšie sú do zahraničia zlákané lukratívnou ponukou práce uverejnenou formou rôznych inzerátov v novinách, v ktorých je ponúkaná najmä práca čašníčok, barmaniek, upratovačiek a au-pair. Konštatuje sa to v
Národnom akčnom pláne boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2006 - 2007, ktorý pripravilo ministerstvo vnútra a v stredu sa ním bude zaoberať vláda. Obeťami obchodovania s ľuďmi sú prevažne ženy vo veku 18 až 25 rokov. Pochádzajú najmä z oblastí Slovenska, v ktorých je vysoká miera nezamestnanosti a sú väčšinou zo sociálne slabších rodín. Ide nielen o ženy slobodné alebo slobodné matky, ale sú medzi nimi aj vydaté ženy, ktoré majú niekoľko detí.
Najčastejším scenárom, podľa ktorého sa obchod uskutočňuje, je naverbovanie žien na iné druhy prác a následné odobratie dokladov v krajine určenia a prinútenie k prostitúcii. Medzinárodné organizované skupiny využívajú na kontaktovanie sa so ženami služby rôznych agentúr, ktoré sídlia na Slovensku, alebo kontaktné osoby z domáceho prostredia. Keďže európske štáty si veľmi pozorne strážia pracovné miesta pre svojich občanov, k dispozícii zostávajú len menej kvalifikované práce, ako umývačka riadu alebo čašníčka v bare, ktoré často slúžia aj na zamaskovanie skutočnej aktivity – prostitúcie – pred úradmi.
Slovensko sa však považuje v určitej miere aj za krajinu tranzitu obetí obchodovania s ľuďmi. Podľa ministerstva vnútra obete, ktoré cez Slovensko prechádzajú z Ukrajiny, Ruska, Bulharska a iných krajín ďalej do Čiech alebo do Rakúska, cez našu republiku iba prejdú alebo sa na našom území zdržia veľmi krátko. To sťažuje identifikáciu žien ako obetí, ak samy nevyhľadajú pomoc polície, mimovládnej organizácie alebo zastupiteľského úradu svojej krajiny na Slovensku.
V erotických podnikoch na Slovensku nie je záujem zamestnávať bez pracovného povolenia cudzinky, pretože to prináša majiteľom problémy a okrem toho, je dostatok žien zo Slovenska, ktoré majú záujem o poskytovanie erotických služieb v týchto podnikoch. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo Slovensko v súčasnosti nemožno zaradiť medzi cieľové krajiny pre obete obchodovania s ľuďmi.
Páchatelia trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi robia túto činnosť buď samostatne alebo sa organizujú do skupín, v ktorých má každý člen konkrétnu úlohu, napríklad organizátor získava kontakty na majiteľov erotických podnikov v zahraničí a dohaduje počet žien a ceny, za ktoré ich bude majiteľovi dodávať. Ďalší členovia skupiny majú za úlohu vyhľadávať ženy a podávajú inzeráty do novín, ďalší prevážajú ženy cez hranice do určených podnikov. Nie je výnimkou, že ženy predávajú po určitej skúšobnej dobe do ďalších krajín.
Slovenská republika sa stala významnou krajinou pôvodu a tranzitnou krajinou pre obchodovanie s ľuďmi s cieľom ich sexuálneho vykorisťovania, konštatuje ministerstvo vnútra. Medzinárodné inštitúcie, resp. niektoré štáty vnímajú situáciu na Slovensku ako problematickú. Doteraz uskutočnené aktivity Slovenskej republiky v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a v oblasti prevencie a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi sú vnímané ako nedostatočné.
V rámci Policajného zboru SR sa problematikou obchodovania s ľuďmi zaoberá odbor obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania a podpory obetí úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Po niekoľkých reorganizáciách, ktoré sa uskutočnili v Policajnom zbore, dnešný odbor obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania a podpory obetí má 10 tabuľkových miest policajtov, ktorí samostatne na celoštátnej úrovni vykonávajú operatívno-pátraciu činnosť, získavajú poznatky a podieľajú sa na operatívnom odhaľovaní a rozpracovaní trestnej činnosti kupliarstva, obchodovania s deťmi, obchodovania s ľuďmi, výroby detskej pornografie, páchanej najmä organizovanou formou a s medzinárodným prvkom. Vláda v septembri 2005 uložila ministrovi vnútra vytvoriť organizačné a materiálno-technické predpoklady pre nárast počtu 14 tabuľkových miest policajtov pre zabezpečenie plnenia úloh na úseku boja proti obchodovaniu s ľuďmi do 31. decembra 2006.
V roku 2000 bolo na území Slovenskej republiky trestne stíhaných pre trestný čin obchodovania so ženami 33 obvinených. Na 24 obvinených osôb podal príslušný prokurátor obžalobu, 22 obžalovaných osôb bolo príslušným súdom odsúdených. V roku 2001 bola, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, zaznamenaná zostupná tendencia v počte osôb trestne stíhaných ako obvinených (o 16 osôb), obžalovaných (o 16 osôb) a odsúdených osôb (taktiež o 16 osôb). V roku 2002 bola, v porovnaní s rokom 2001, zaznamenaná vzostupná tendencia v počte stíhaných osôb ako obvinených o 129,4 % (celkovo 39 osôb) a obžalovaných osôb o 187,5 % (celkovo 23 osôb). V počte odsúdených osôb bola zaznamenaná zostupná tendencia o 16,6 % (celkovo 5 osôb).
V roku 2003 bola, v porovnaní s rokom 2002, zaznamenaná vzostupná tendencia v počte osôb stíhaných ako obvinených, resp. obžalovaných (o 38,5 % - celkovo 54 osôb, resp. o 47,8 % - celkovo 34 osôb). V počte odsúdených osôb bol nezmenený stav. V roku 2004 bola, v porovnaní s rokom 2003, zaznamenaná zostupná tendencia v počte osôb stíhaných ako obvinených o 37 % (celkovo 34 osôb), v počte obžalovaných osôb o 58,8 % (celkovo 14 osôb). V počte odsúdených osôb bol zaznamenaný nárast o 60 % (celkovo 8 osôb).
Z evidovaných prípadov obchodovania s ľuďmi je zrejmé, že páchatelia vyviezli svoje obete najmä do členských štátov Európskej únie. Cieľovými štátmi obetí boli predovšetkým Česká republika, Spolková republika Nemecko, Švajčiarska konfederácia a Francúzska republika. V menšom rozsahu Talianska republika, Rakúska republika a Holandské kráľovstvo.
V súčasnosti neexistuje koordinovaný postup orgánov činných v trestnom konaní, ministerstiev, orgánov štátnej správy a samosprávy a mimovládnych organizácií pri riešení problematiky obchodovania s ľuďmi, konštatuje ministerstvo vnútra. Prevencia obchodovania a pomoc obetiam je založená na spolupráci dvoch alebo troch subjektov, nie je koordinovaná a vykonávaná systematicky, väčšina aktivít v týchto oblastiach závisí od finančnej situácie jednotlivých subjektov, najmä mimovládnych organizácií. Časová a priestorová izolovanosť týchto aktivít spôsobuje krátkodobý efekt. Taktiež nie je formalizovaný vzťah medzi políciou, orgánmi štátnej správy a mimovládnymi organizáciami pri spolupráci v oblasti prevencie obchodovania s ľuďmi a pomoci obetiam.
Pozitívnym krokom k zlepšeniu situácie podľa ministerstva vnútra v tejto oblasti bolo vymenovanie národného koordinátora, ktorý inštitucionálne zastreší problematiku prevencie, komplexnej pomoci a ochrany obchodovaných osôb. V tejto súvislosti treba vyriešiť otázky mechanizmov riadenia a koordinácie aktivít zameraných na elimináciu obchodovania s ľuďmi.
Negatívnu úlohu pri boji s obchodovaním s ľuďmi zohráva malá informovanosť verejnosti o možných rizikách a dôsledkoch. Ide tiež o nevedomosť, ako postupovať, ak sa niekto stane obeťou obchodovania s ľuďmi. Keďže sa obeťami stávajú v prevažnej miere obete vo veku 18 až 25 rokov, treba zamerať preventívne opatrenia na mladšiu vekovú skupinu, stredoškolskú mládež, rómske ženy a dievčatá v ústavnej starostlivosti, vzdelávať ich o ľudských právach a informovať verejnosť o prípadoch obchodovania s ľuďmi a o tom, ako toto riziko minimalizovať.
