BRATISLAVA 11. januára (SITA) – Dohovor OSN proti korupcii, ku ktorému sa dnes vyjadrila vláda a odporúča ho ratifikovať, je minimum maximálne možného, čo mohlo v tomto smere takmer dvesto členských štátov dosiahnuť. Pre agentúru SITA to uviedla prezidentka Transparency International Slovensko (TIS) Emília Sičáková-Beblavá, ktorá rovnako ako iní kritici dohovoru vyčíta, že mnohé jeho kľúčové ustanovenia majú len odporúčajúci charakter. Ide napríklad o transparentnosť financovania politických strán, povinnosť verejných činiteľov preukazovať majetok či o zriadenie monitorovacieho systému. To, že sa od 70. rokov nedokázali všetky členské štáty dohodnúť na striktnejšom dohovore, je však podľa Sičákovej-Beblavej pochopiteľné. Dosiahnuť zhodu v takejto otázke je pre OSN veľký problém.
Prezidentka TIS pripomína, že dohovor necháva mnohé otázky nevyriešené, a tie zostávajú témou do budúcnosti. Podľa nej však netreba zabúdať na symbolický význam tohto dokumentu. Je totiž dôkazom toho, že svetoví lídri majú záujem riešiť tento vážny problém. Takúto snahu prejavuje aj Slovensko, ktoré však bolo podľa Sičákovej-Beblavej „náchylnejšie“ riešiť mnohé otázky počas prístupového procesu do NATO a EÚ. Vtedy z pozície „žiaka“ ústretovejšie vychádzala slovenská vláda k zmenám viacerých pravidiel, a to najmä kvôli implementácii dvoch kľúčových dokumentov. Ide o Trestnoprávny a Občianskoprávny dohovor Rady Európy (RE) o korupcii a obdobný dohovor OECD. Zavádzaním ich ustanovení chcelo totiž Slovensko vysielať pozitívny signál pre tzv. starých členov únie. Prístup k týmto dokumentom medzi pôvodnými členskými štátmi a nováčikmi je pritom doteraz podľa prezidentky TIS rozdielny. Viacerí starí členovia totiž v ich napĺňaní zaostávajú.
Keďže SR pristúpila už v minulosti k spomenutým dokumentom RE a OECD, Dohovor OSN proti korupcii až také veľké legislatívne zmeny neprinesie, tvrdí Sičáková-Beblavá. Pripúšťa, že je to aj vďaka novým trestným kódexom, ktoré už dostatočne implementujú jeho ustanovenia. Prezidentka TIS však pripomína, že stále nám zostáva jedna nevyriešená otázka. Ide o prijatie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktorú sa snažil minister spravodlivosti Daniel Lipšic v minulosti presadiť, ale sa mu to nepodarilo. V tomto smere teda Slovensko ešte celkom nezosúladilo svoju legislatívu s podmienkami dohovoru OECD.
pu;ve;nr
