Jozef Migaš pricestoval do Belehradu na trojdňovú návštevu Juhoslávie
Belehrad 27. februára (TASR) - Predseda Národnej rady SR Jozef Migaš
pricestoval dnes predpoludním do Belehradu na trojdňovú oficiálnu
návštevu Juhoslovanskej zväzovej republiky.
Hneď po prílete sa slovenská parlamentná delegácia odobrala do
sídla Zväzového zhromaždenia JZR, kde sa stretla s predsedami oboch
komôr juhoslovanského parlamentu Dragoljubom Mičunovičom a Srdjom
Božovičom.
Benešove dekréty bude skúmať grémium nezávislých expertov na
medzinárodné právo
Budapešť 27. februára (TASR) - Benešove dekréty bude skúmať grémium
nezávislých expertov na medzinárodné právo. Jeho úlohou
bude objasniť, o aké dekréty ide a do akej miery sú alebo nie sú
v súlade s právnym poriadkom Európskej únie. Stane sa tak na základe
utorkového rozhodnutia Zahraničného výboru Európskeho parlamentu,
o ktorom informoval denník Népszabadság jeho predseda Elmer Brok.
Podľa jeho slov "každý priveľa hovorí o dekrétoch bez toho, aby
presne vedel, o čom je vlastne reč".
V novozriaďovanej komisii, o ktorej už Brok diskutoval
s vedením Európskej únie, by nemala mať zastúpenie žiadna zo
zainteresovaných krajín - Česko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko,
Slovensko.
Népszabadság prináša aj informácie o híringu českého hlavného
vyjednávača s EÚ Pavla Teličku v Bruseli, kde na pôde Zahraničného
výboru EP potvrdil, že Praha trvá na platnosti Benešových dekrétov,
čo poslanci EP neprijali bez výhrad.
Telička upozornil, že problematiku sudetských Nemcov riešila
dohoda spojencov z Postupimu a záležitosť upravila spoločná
česko-nemecká deklarácia z roku 1997. Český diplomat priznal, že pri
odsune trpeli aj nevinní, ale dodal, že za to sa Praha už
ospravedlnila. Zároveň poznamenal, že predmetná téma nie je súčasťou
prístupových rokovaní s EÚ, čo potvrdil aj prítomný predstaviteľ únie
s dodatkom, že medzi ČR a jeho susedmi existuje evidentný politický
problém.
Pavel Telička nakoniec vyjadril pripravenosť Prahy
spolupracovať s vznikajúcou komisiou nezávislých expertov a dodal, že
by privítal, ak by neskúmala iba Benešove dekréty, ale aj ďalšie
podobné právne normy.
Tieňový minister zahraničných vecí ČR Jan Zahradil (ODS)
označil nedávne vyhlásenie Viktora Orbána za neuvážené z viacerých
hľadísk.
"Toto vyhlásenie ohrozuje záujmy dvoch nástupníckych štátov bývalého
Česko-Slovenska a práve pred rozhodujúcou etapou prístupových
rokovaní sťažuje spoluprácu krajín Visegrádskej štvorky. Súčasne
vytvorilo značné napätie aj v medzistraníckych vzťahoch dvoch
subjektov pravého stredu: ODS a FIDESZ," cituje Népszabadság českého
politika.
Hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Aleš Pospíšil
pre Népszabadság na margo Budapešťou avizovanej neformálnej schôdzky
šéfov diplomacií oboch krajín Jana Kavana a Jánosa Martonyiho
v Bruseli uviedol, že "Maďarská strana nám v utorok tlmočila túto
prosbu. Aj keď takáto výmena názorov v oficiálnom programe Jana
Kavana doteraz nefigurovala, nevylučujem, že obaja ministri
zahraničných vecí zasadnú aspoň na krátky čas za rokovací stôl."
Podľa slov hovorcu MZV SR Borisa Gandela sa o stretnutí šéfov
diplomacií SR a Maďarska zatiaľ neuvažuje.
Le Monde: V kadidátskych krajinách ešte pretrváva hlavolam
národnostných menšín
Paríž 27. februára (TASR) - Európska komisia nechce vstupovať do
starých sporov, akým napríklad bolo vysťahovanie nemeckej alebo
maďarskej menšiny v roku 1945 v Československu. Existujú problémy
minulosti a problémy súčasnosti, komentuje situáciu s národnostnými
menšinami v kandidátskych krajinách v dnešnom čísle francúzsky denník
Le Monde.
"Nemáme v úmysle priamo zasahovať. Ide o bolestné záležitosti,
ktoré sa stali ešte pred prvými krokmi únie," povedal pre denník
nemenovaný vysokopostavený úradník EK v Bruseli. Podľa neho tieto
problémy nie sú súčasťou rokovaní s kandidátskymi krajinami strednej
a východnej Európy pred ich vstupom do Európskej únie.
Naopak, Brusel musí zasiahnuť do problémov, keď sa týkajú
ľudských práv v kandidátskych krajinách, alebo keď tieto krajiny
schvália legislatívu, ktorá sa nezhoduje s pravidlami v EÚ. EK je
obzvlášť pozorná k osudu národnostných menšín, podotýka Le Monde.
Prvá problematika sa týka Maďarska, ktoré v júni minulého roku
formou zákona poskytlo niekoľko práv obyvateľom maďarskej národnosti
žijúcim v zahraničí: najmä právo pracovať tri mesiace v roku
v Maďarsku. Rumunsko, kde žije 1,8 milióna občanov maďarskej
národnosti, podalo sťažnosť do Rady Európy. Koncom minulého roku sa
Maďarsko dohodlo s Rumunskom a rozšírilo právo pracovať tri mesiace
v Maďarsku na všetkých občanov Rumunska. Vyvolalo to nespokojnosť
maďarskej opozície.
Nijaká dohoda sa neuzatvorila so Slovenskom, kde žije 560.000
občanov maďarskej národnosti, čo predstavuje 10 percent obyvateľstva.
Predvolebné kampane v Maďarsku a na Slovensku len vyhrocujú situáciu,
dodáva Le Monde. "Maďarský zákon nie je v súlade so súborom
legislatívy EÚ (acquis), preto sa nemohol aplikovať na Rakúsko, a po
rozšírení (únie) bude prekonaný," povedal nemenovaný diplomat
v Bruseli.
Druhá problematika sa týka menšín - najmä rusky hovoriacich
- v Estónsku a Lotyšsku. Obe pobaltské krajiny museli zmierniť svoje
zákony, ktoré vyžadovali od rusky hovoriaceho obyvateľstva
naučiť sa estónsky, respektíve lotyšský jazyk, aby sa mohli
naturalizovať.
Lotyšský zákon, ktorý žiada od budúceho poslanca dokonalé
zvládnutie lotyšského jazyka, je diskriminačný, komentuje denník.
Tretia problematika sa týka Rómov, ktorí už žijú usadnuto
a odhaduje sa, že ich je šesť až osem miliónov. Rómske obyvateľstvo
je predmetom sociálnej a rasovej diskriminácie. Kandidátske krajiny
s pomocou fondov EÚ sa s väčším alebo menším úspechom pokúsili
zaviesť programy integrácie pre Rómov. Je to naďalej závažný problém
a "keď už budú členskými krajinami EÚ, nebudeme mať nátlakové
prostriedky," povedal úradník v Bruseli.
Českí a slovenskí vojaci v Kosove vystupujú ako jeden celok
Priština 27. februára (TASR) - Veliteľ pozemných síl Armády SR
generálmajor Jozef Blizman sa v rámci návštevy spoločnej
česko-slovenskej jednotky v Kosove v utorok stretol s velením
a vojakmi slovenskej časti česko-slovenského práporu. Blizman
vykonáva návštevu spoločne s veliteľom pozemných síl českej armády
generálmajorom Františkom Hrabalom.
Major Ivan Kováč hostí podrobne informoval o stave v jednotke,
o kompetenciách a zodpovednosti, ale aj o plnení operačnej úlohy.
Slovenskí vojenskí profesionáli z práporu okamžitej reakcie sú
všetci zdraví a už prevzali zodpovednosť za plnenie operačnej úlohy
od českých prieskumníkov v oblasti Sekirač a v hliadkovaní pozdĺž
srbsko-kosovskej hranice. S technikou i so zbraňami nemajú zatiaľ
väčšie problémy. Občas zápasia s obťažnosťou a nástrahami terénu.
Podľa hovorcu veliteľa pozemných síl Armády SR Imricha Modrockého si
vojaci pochvaľovali ubytovanie v bunkách, ktoré im vyrobili vo
vojenskom opravárenskom podniku Trenčín.
Prápor vystupuje ako jeden organický celok, povedal na margo
vzťahov s českými vojakmi major Kováč. "Rešpektujú ma tak slovenskí,
ako aj českí vojaci. Slováci sa už plne integrovali do štábu
i velenia spoločného česko-slovenského práporu," skonštatoval.
" Českí prieskumníci, od ktorých slovenskí vojaci prevzali
zodpovednosť v oblasti Sekirača, si urobili veľmi dobré renomé. Teraz
bude na vás, aby ste si úctu a rešpekt u obyvateľov čo najskoršie
vybudovali aj vy," povedal slovenským vojakom generálmajor Blizman.
Je to jedna z úloh, ktoré pred spoločnú jednotku postavil i veliteľ
mnohonárodnej brigády Stred britský brigádny generál Jones Rutheford.
Le Monde: Maďarsko a Rakúsko oživujú spor o Benešove dekréty
Paríž 27. februára (TASR) - Politickú situáciu v stredoeurópskom
priestore po požiadavke Rakúska a Maďarska o zrušenie Benešových
dekrétov rozoberá v dnešnom čísle francúzsky denník Le Monde.
Existuje "os Berlín-Viedeň-Budapešť" namierená proti Prahe
a zameraná na "revíziu výsledkov druhej svetovej vojny", ako to
uviedol predseda Poslaneckej snemovne a bývalý premiér Českej
republiky Václav Klaus, kladie si otázku denník. Hoci sa nemeckí
predstavitelia usilujú zostať mimo v súčasnosti prebiehajúcich
diskusií, vyjadrenia proti Benešovým dekrétom vyvolali medzi českými
politikmi "syndróm obliehanej pevnosti", komentuje denník. Spory
o Benešove dekréty oživila rakúska pravica a po nej Maďarsko,
pripomínajú noviny.
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je vždy pripravený brániť
maďarskú menšinu žijúcu mimo hraníc Maďarska, minulý týždeň zopakoval
v Európskom parlamente názor, že ČR a Slovensko by nemali byť prijaté
do EÚ, kým nezrušia Benešove dekréty. Orbán svoje stanovisko znova
potvrdil v pondelok, keď povedal, že Benešove dekréty "nie sú
kompatibilné s európskou legislatívou".
Praha pred touto ofenzívou hľadala pomoc v Bruseli. Márne,
dodáva Le Monde. EÚ nechce zasahovať do sporov, ktoré otravujú
česko-nemecké a česko-rakúske vzťahy od pádu komunistického zriadenia
v roku 1989.
Benešove dekréty podpísal bývalý československý prezident
v roku 1945. Na ich základe sa po druhej svetovej vojne museli
vysťahovať alebo utiecť tri milióny Nemcov z Čiech a Moravy (sudetskí
Nemci) a 100.000 Maďarov z južného Slovenska za "paktovanie
s nacistickým režimom". Ďalších 160.000 Nemcov a 400.000 Maďarov
mohlo ostať v Československu, ale boli zbavení občianskych práv,
vysvetľuje Le Monde.
Potomkovia týchto Nemcov majú v ČR v súčasnosti na papieri
rovnaké práva a slobody ako ostatné obyvateľstvo, ale často sa cítia
ako "druhoradí" občania. Boli vylúčení z reštitúcií komunistami
zhabaného majetku, ktoré sa v ČR organizovali po roku 1989, a nemôžu
mať kolektívne práva, poznamenáva Le Monde.
Spor o Benešove dekréty oživili koncom minulého roku v Rakúsku
členovia združenia sudetských Nemcov, ktorí chceli, aby české obce
a mestá pri hraniciach mali dvojjazyčné označenie. Jörg Haider
a členovia populistickej vládnej Slobodnej strany Rakúska sa hneď
chytili veci sudetských Nemcov v už aj tak napätom ovzduší medzi
Viedňou a Prahou pre jadrovú elektráreň Temelín. Premiér ČR Miloš
Zeman potom v rozhovore pre časopis Profil uviedol, že sudetskí Nemci
"boli Hitlerovou piatou kolónou" v Československu. Rozhovor vyšiel
v januári, päť rokov po podpísaní vyhlásenia o česko-nemeckom
zmierení, pripomína denník. Zemanovo vyhlásenie šokovalo Viedeň aj
Berlín.
Nijaký český predstaviteľ v zásade neodsúdil vyjadrenia
premiéra Zemana. Jeho vyhlásenie pokračuje v 50-ročnej línii, ktorú
obhajovali bývalí československí a neskôr českí politici, podotýka
denník.
Václav Klaus sformuloval želanie väčšiny obyvateľov ČR, keď
povedal, že k "zmluve o vstupe ČR do EÚ by sa mala pripojiť klauzula
zaisťujúca trvalú platnosť ad vitam aeternam Benešových dekrétov",
citoval Le Monde.
Maďarská opozícia uvažuje o vyslaní misie dobrej vôle,Martonyi
kritiku odmieta
Budapešť 27. februára (TASR) - Členovia zahraničného výboru
maďarského parlamentu sa dnes na mimoriadnom zasadaní v Budapešti
zaoberali dôsledkami vyhlásenia premiéra Viktora Orbána o Benešových
dekrétoch - zrušením na 1. marca plánovaného summitu krajín
Visegrádskej štvorky.
Šéf maďarskej diplomacie János Martonyi na zasadaní uviedol, že
stanovisko predsedu vlády bolo po obsahovej i štylistickej stránke
v súlade so stanoviskom Maďarskej republiky.
" Visegrádska spolupráca bude žiť aj naďalej," zdôraznil
minister, ktorý musel na tomto fóre čeliť ostrej kritike maďarskej
diplomacie zo strany opozičných poslancov.
Podľa názoru predsedu výboru Istvána Szent-Iványiho
z liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) "predseda vlády
vedome vybudoval politiku, ktorá priviedla Maďarsko do izolácie."
Predstaviteľ maďarských liberálov podporil návrh socialistov na
vyslanie akejsi misie dobrej vôle s cieľom usporiadať vzťahy
s partnermi a vyslovil sa za čo najrýchlejšie stretnutie ministrov
zahraničných vecí krajín V4, ktorého úloha by bola rovnaká.
Socialistický podpredseda grémia Vilmos Szabó uviedol, že
maďarská zahraničná politika sa dostala do krízy, za čo je okrem
Orbána a politického štátneho tajomníka MZV Zsolta Németha zodpovedný
aj János Martonyi.
Podľa ministrových slov sú útoky maďarskej opozície na premiéra
Viktora Orbána neľútostné a nespravodlivé.
V Dolnom Rakúsku zadržali ďalších 40 emigrantov
Viedeň 27. februára (TASR) - V priebehu dvoch dní zadržali rakúske
orgány na území spolkovej krajiny Dolné Rakúsko 96 ilegálnych
emigrantov. V utorok zaistili 46 a počas dnešného dňa 40 utečencov,
najviac ich (15) pochádzalo z Indie.
Veľká väčšina ilegálnych prisťahovalcov prekročila zelenú
slovensko-rakúsku a česko-rakúsku hranicu. Príslušníci rakúskej
armády Bundesheer a pohraničnej polície ich chytili v okresoch Bruck
an der Leitha, v Mistelbachu a v okrese Gänserndorf.
Okrem Indov zaistili päť občanov Iraku, dvoch z Pakistanu,
jednu osobu z Bangladéša, deväť Arménov, šesť osôb z Afganistanu
a dve z Azerbajdžanu. Prevádzačov sa nepodarilo zatknúť.
Pražské stretnutie prinieslo národné akčné plány pre kandidátske
krajiny
Praha 27. februára (TASR) - Justičná spolupráca v trestných
záležitostiach bola hlavnou témou trojdňového stretnutia zástupcov
ministerstiev spravodlivosti siedmich kandidátskych krajín, vrátane
Slovenska, a Európskej komisie (EK), ktoré sa dnes skončilo v Prahe.
Výsledkom stretnutia je vypracovanie národných akčných plánov
pre kandidátske krajiny, uviedol dnes pre TASR vedúci úradu
Ministerstva spravodlivosti SR Daniel Lipšic. Cieľom akčných plánov
je implementovať a potom aj aplikovať legislatívu EÚ v tejto oblasti,
zdôraznil Lipšic. Každý národný akčný plán bol rozdelený do troch
oblastí - legislatívnych opatrení, inštitucionálnej a oblasti
vzdelávania.
Lipšic zdôraznil, že ministerstvo spravodlivosti SR má
v oblasti legislatívy pripravenú veľmi rozsiahlu novelu trestného
poriadku, ktorá by sa mala dostať do vlády už v marci. Novela
implementuje všetky záväzky, teda mení systém rozhodovania o uznaní
rozsudkov cudzieho štátu, či systém rozhodovania o prípustnosti
vydania. "Po jej prijatí a nadobudnutí účinnosti od 1. júla tohto
roku by sme vlastne všetky záväzky z tejto oblasti mali mať splnené,"
dodal.
V inštitucionálnej oblasti je podľa Lipšica najvýznamnejšou
zmenou skutočnosť, že úkony právnej pomoci v trestných veciach budú
vykonávať okresné prokuratúry v obvode, kde sa bude vykonávať
konkrétny úkon právnej pomoci na základe dožiadania cudzieho štátu.
"Zároveň v rámci tohto prvku národného akčného plánu sa bude musieť
naša pozornosť zamerať na vzťahy medzi prokuratúrou a políciou pri
výkone právnej pomoci," zdôraznil, pretože v mnohých prípadoch bude
úkony právnej pomoci na území SR zabezpečovať práve polícia.
Experti EK spolupracovali na vypracovaní národných akčných
plánov osobitne s každou krajinou, pretože legislatíva aj aplikačná
prax sa líšia v jednotlivých krajinách. "Našou snahou je uzatvoriť
kapitolu 24, teda vnútro a spravodlivosť ešte v tomto volebnom období
a pokiaľ by v parlamente prešla novela trestného poriadku, tak by sme
v tejto oblasti mali mať splnené všetky podmienky Európskej únie,"
dodal Lipšic.
Stretnutie expertov Maďarska, Poľska, ČR, Slovenska, Slovinska,
Rumunska a Bulharska s predstaviteľmi EK sa v Prahe začalo v pondelok
a dnes vyvrcholilo za účasti zástupcov vedenia ministerstiev
spravodlivosti kandidátskych krajín.
EK podpísala dohodu o dopravnom koridore Dunaj
Brusel 27. februára (TASR) - Európska komisárka pre dopravu Loyola de
Palacio dnes za účasti predstaviteľov Slovenska a ostatných
podunajských krajín podpísala v Bruseli memorandum porozumenia
o rozvoji paneurópskeho dopravného koridoru Dunaj.
Memorandum už vlani v Rotterdame podpísali Slovensko, Rakúsko,
Bulharsko, Chorvátsko, Nemecko, Maďarsko, Moldavsko, Rumunsko,
Ukrajina a Juhoslávia. Jeho cieľom je spolupracovať na rozvoji
infraštruktúry, ako aj na údržbe, rekonštrukcii či obnove jednej
z najdôležitejších európskych vodných ciest.
"S blížiacim sa rozšírením je rozvoj paneurópskej dopravnej
infraštruktúry jednou z priorít EÚ. Dunaj je dôležitou tepnou
a skutočným hlavným kanálom, ktorý spája nie menej ako desať
európskych krajín," uviedla pri podpise memoranda komisárka de
Palacio.
Dunaj ako vodná cesta je podľa nej pre Európu kľúčová,
keďže spolu s Rýnom a kanálom Rýn-Mohan-Dunaj spája Severné more
s Čiernym morom. "Dunajský koridor je preto mimoriadne dôležitý pre
celú Európu," dodala komisárka.
Za momentálnu hlavnú prioritu a poslednú prekážku označila
vyčistenie Dunaja v okolí Nového Sadu. EK vyčlenila na tento účel 22
miliónov eúr (85 percent celkových nákladov) a vyzvala všetky
zúčastnené krajiny, aby tiež dodržali svoje záväzky. Slovensko už
svoj príspevok na vyčistenie rieky vo výške 0,36 milióna eúr uhradilo.
"Všetky strany musia dodržať svoje záväzky a urobiť všetko, aby
umožnili dokončenie prác v plánovanom termíne do konca augusta 2002,"
vyzvala de Palacio.
Slovenskí diplomati v USA žiadajú Kukana o zmenu volebného zákona
Washington 27. februára (TASR) - Otvorený list s výzvou umožniť účasť
na septembrových parlamentných voľbách aj slovenským občanom
v zahraničí adresovala dnes skupina slovenských diplomatov vo
Washingtone ministrovi zahraničných vecí SR Eduardovi Kukanovi
a poslancom Národnej rady SR.
Parlamentné voľby budú historicky významnou udalosťou, ktorá
rozhodne nielen o tom, ako bude vyzerať druhé desaťročie existencie
SR, ale aj o tom, či sa posilní alebo oslabí šanca Slovenska stať sa
plnoprávnym členom demokratickej, bezpečnej, prosperujúcej
a civilizovanej euroatlantickej civilizácie, uvádzajú slovenskí
diplomati vo vyhlásení.
Zároveň však pripomínajú, že podľa terajšieho volebného zákona,
ktorý umožňuje občanom SR zúčastniť sa na voľbách iba na území
Slovenska, sú volebného práva spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi
de facto zbavení. V čase volieb nemôžu všetci opustiť svoje
pracoviská a odcestovať domov, pretože práve vtedy bude potrebné
zabezpečiť plynulé vykonávanie diplomatickej misie na pôde USA.
Pracovníci diplomatického zboru SR vo Washingtone takisto
upozornili na fakt, že susedná Česká republika dokázala svoj volebný
zákon upraviť tak, aby českí diplomati i všetci občania ČR, ktorí sa
v čase parlamentných volieb nebudú nachádzať na území svojej vlasti,
mali možnosť uskutočniť volebný akt v zahraničí. Takýto alebo iný
model považujú za nasledovaniahodný, pretože posilňuje šancu každého
občana SR v zahraničí fakticky uplatniť svoje volebné právo.
Pod výzvou, ktorej kópiu zaslali aj TASR, boli podpísaní
veľvyslanec SR vo Washingtone Martin Bútora, ako aj Zora Bútorová,
Milan Ježovica, Adelinda Ježovicová, Ján Orlovský, Igor Otčenáš, Anna
Otčenášová, Igor Pacolák, Monika Pacoláková, Filip Vagač a Viera
Viskupová.
Migaš podporil územnú celistvosť JZR
Belehrad 27. februára (TASR) - Priority činnosti slovenského
a srbského parlamentu a problémy spojené s decentralizáciou verejnej
správy boli hlavnými témami večerného rozhovoru predsedu NR SR Jozefa
Migaša s predsedníčkou Národného zhromaždenia Srbskej republiky
Natašou Mičičovou v Belehrade.
Šéf slovenského parlamentu na ňom opäť zdôraznil potrebu
územnej celistvosti Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktorá je
jedným z garantov mieru a pokoja na Balkáne. Na stretnutí
parlamentných delegácií SR a Srbskej republiky sa hovorilo aj
o rozšírení vzájomnej spolupráce najmä na úrovni výborov,
o skúsenostiach z oblasti transformácie hospodárstva a o integračnom
procese. J. Migaš očakáva, že JZR podpíše asociačnú dohodu
s Európskou úniou v roku 2003 alebo o rok neskôr, a potom by
spolupráca so Srbskom na tomto poli dostala konkrétne kontúry.
Mičičová a Migaš diskutovali aj o zložitej situácii v Kosove
a novom zákone o autonómii Vojvodiny, v ktorej žije 60.000
príslušníkov slovenskej menšiny. Predseda NR SR pozval svoju srbskú
partnerku na návštevu Slovenska.
Štvrtok strávia slovenskí parlamentári medzi krajanmi vo
Vojvodine.
Škandál na česko-slovenských hraniciach znepokojil ministra Grossa
Praha 27. februára (TASR) - Slovenskí colníci vyvolali medzinárodný
škandál, keď ich zásahová jednotka operovala na území Českej
republiky. Ako uviedli televízie Prima a Nova na česko-slovenskom
hraničnom priechode Starý Hrozenkov sa v piatok stal incident, ktorý
od rozdelenia federácie nemá obdobu. Minister vnútra Stanislav Gross
je veľmi znepokojený a žiada jasné vysvetlenie slovenského ministra.
Špeciálna zásahová jednotka asi pätnástich slovenských colníkov
vyzbrojených brokovnicami prenasledovala automobil so slovenskou
poznávacou značkou. Dostihla ho až v odbavovacej zóne hraničného
priechodu na českom území, dvoch Slovákov zatkla a v putách ich
odviezla na Slovensko, potvrdila hovorkyňa Generálneho riaditeľstva
ciel Ivana Bednářová. Slovenské úrady tvrdia, že zásah bol
v poriadku, ale česká strana hovorí, že slovenskí colníci porušili
medzinárodné dohody.
Podľa svedkov išlo auto s podozrivými zo Slovenska, uviedla
Nova. Jeho osádka, muž a žena najprv prešli slovenskou a českou
pasovou kontrolou. Potom nasledovala slovenská colná kontrola. Vo
chvíli, keď pasažieri čakali na českých colníkov a boli výhradne
v právomoci českých orgánov, objavilo sa slovenské komando
s brokovnicami a podozrivých odviezli späť.
Českí policajti neboli o zákroku vopred informovaní. Na
slovenskom colnom riaditeľstve podľa televízie Prima päť dní po
incidente tvrdia, že nič nevedia. Česká polícia hovorí, že ide
o porušenie česko-slovenskej dohody. Tá umožňuje colníkom
uskutočňovať opätovné kontroly za hranicami, ale len so súhlasom
druhej strany.
Hovorkyňa ministerstva vnútra Gabriela Bartíková uviedla, že
minister Gross hodlá poslať svojmu rezortnému kolegovi list, v ktorom
chce vyjadriť svoje pochybnosti o legitimite tohto zákroku a bude
žiadať vysvetlenie. Gross sa chce s ministrom financií dohodnúť aj na
zmene systému odbavovania na česko-slovenskej hranici. Celou kauzou
sa bude podľa televízie Nova pravdepodobne zaoberať i české
ministerstvo zahraničných vecí.
P.Cox: Otázky z minulosti nemôžu byť určujúce pri budovaní spoločnej
Európy
Brusel 27. februára (TASR) - Hlavnou úlohou terajšieho predsedníctva
Európskeho parlamentu (EP) je znovuzjednotenie Európy, povedal dnes
predseda EP Patrick Cox v súvislosti s problematikou Benešových
dekrétov pre maďarskú agentúru MTI.
Teraz, keď sa okno možností otvorilo viac ako kedysi, sa nesmie
ohrozovať proces rozširovania (Európskej únie). Vytvorenie novej
Európy a rozšírenie treba postaviť na partnerskom vzťahu a vzájomnej
úcte, nie na nevýhodnom rozlišovaní.
Otázky pochádzajúce z minulosti nemožno nechať mimo pozornosti,
ale nemôžu byť ani určujúcimi činiteľmi pre to, aby sme na nich
budovali svoju spoločnú budúcnosť. Pre EP je mimoriadne dôležité, aby
si krajiny pripravené na pripojenie sa k EÚ ctili požiadavky týkajúce
sa demokracie a ľudských práv zakotvené v kodanských kritériách a aby
ich zákony boli v súlade s legislatívou európskeho spoločenstva,
vyhlásil Cox.
V utorok si Zahraničný výbor EP vypočul stanovisko hlavného
českého vyjednávača Pavla Teličku k Benešovým dekrétom a požiadal
legislatívnu službu EP, aby preskúmala, v čom spočívajú Benešove
dekréty, aké je ich dnešné právne postavenie v Českej republike a na
Slovensku a či nie sú v rozpore so zákonmi EÚ a celou legislatívou
európskeho spoločenstva.
Jozef Migaš medzi krajanmi vo Vojvodine
Belehrad 28. februára (TASR) - Dnešný druhý deň návštevy
Juhoslovanskej zväzovej republiky strávi predseda Národnej rady
Slovenskej republiky Jozef Migaš medzi krajanmi vo Vojvodine.
V Starej Pazove, Báčskom Petrovci a Kovačici sa delegácia NR SR
stretne so zástupcami slovenských kultúrnych a školských inštitúcií
a bude diskutovať s predstaviteľmi okresných samospráv z regiónov
Sriem, Banát a Báčka, v ktorých žije 6O-tisícová slovenská menšina.
Vyjadrenie predsedu Európskeho parlamentu P. Coxa o Benešových
dekrétoch
Brusel 28. februára (TASR) - Hlavnou úlohou terajšieho predsedníctva
Európskeho parlamentu (EP) je znovuzjednotenie Európy, povedal
v stredu predseda EP Patrick Cox v súvislosti s problematikou
Benešových dekrétov pre maďarskú agentúru MTI.
Teraz, keď sa okno možností otvorilo viac ako kedysi, sa nesmie
ohrozovať proces rozširovania (Európskej únie - EÚ). Vytvorenie novej
Európy a rozšírenie treba postaviť na partnerskom vzťahu a vzájomnej
úcte a nie na nevýhodnom rozlišovaní.
Otázky pochádzajúce z minulosti nemožno nechať mimo pozornosti,
ale nemôžu byť ani určujúcimi činiteľmi pre to, aby sme na nich
budovali svoju spoločnú budúcnosť. Pre EP je mimoriadne dôležité, aby
si krajiny pripravené na pripojenie sa k EÚ ctili požiadavky týkajúce
sa demokracie a ľudských práv zakotvené v kodanských kritériách a aby
ich zákony boli v súlade s legislatívou európskeho spoločenstva,
vyhlásil Cox.
V utorok si Zahraničný výbor EP vypočul stanovisko hlavného
českého vyjednávača Pavla Teličku k Benešovým dekrétom a požiadal
legislatívnu službu EP, aby preskúmala, v čom spočívajú Benešove
dekréty, aké je ich dnešné právne postavenie v Českej republike a na
Slovensku a či nie sú v rozpore so zákonmi EÚ a celou legislatívou
európskeho spoločenstva.
