BRATISLAVA 12. januára (SITA) - Školy pre mimoriadne nadané deti si v tomto roku polepšia, no napriek tomu je riaditeľka jednej z týchto škôl v Bratislave a autorka projektu alternatívnej starostlivosti o nadané deti Jolana Laznibatová zverejnenými normatívmi zaskočená. Ako dodala pre agentúru SITA, šokovaná je najmä z toho, že ministerstvo uprednostňuje mimoriadne nadané deti, ktoré sú integrované v normálnych školách. Považuje to za nezmyselné, pretože aj rodičia radšej dávajú svoje intelektovo nadané deti do špecializovaných škôl. Oponuje jej však zástupkyňa riaditeľky ZŠ na Benkovej ulici v Nitre Jarmila Kováčová, ktorá sa s rozdelením stotožňuje. Myslí si, že v normálnych školách sú náklady na výučbu mimoriadne nadaných detí zvýšené.
Podľa zverejneného normatívu dostanú školy na "zaintegrovaného" mimoriadne nadaného žiaka vyše 57 tisíc korún ročne, čo je o zhruba 30 tisíc korún viac ako vlani. Ak nechodí do bežnej školy, tak štát dá na takéto dieťa zhruba 48 tisíc korún ročne. Je to zvýšenie o asi 20 tisíc korún. Či je výška normatívu dostačujúca, nechcela Kováčová komentovať. Je podľa nej dobré, že ministerstvo berie konečne do úvahy mimoriadne nadaných žiakov, ale na druhej strane dodáva, že ak by bol normatív väčší, tak by ho školy v prospech detí zužitkovali.
Rozdielne názory majú na výšku normatívov aj riaditelia špeciálnych škôl. Minister deklaroval, že pre ne sa bude tiež príspevok zvyšovať, pričom novinkou je aj to, že sa normatívy budú určovať podľa druhu postihnutia a okrem toho sa počíta s príspevkom na internáty pri špeciálnych školách. Riaditeľka Špeciálnej základnej školy internátnej pre sluchovo postihnutých na Drotárskej ceste v Bratislave Ľubica Jägrová si myslí, že určenie koeficientov pre jednotlivé postihnutia nebolo celkom objektívne. Žiaci z jej školy spadajú do štvrtej kategórie, čo znamená, že ročne na jedného z nich dostane škola vyše 86 tisíc korún, čo by bolo nepostačuje a zase by boli žiaci odkázaní na sponzorov. Tí napríklad zabezpečujú kompenzačné pomôcky. "Tie sme totiž nedostali od štátu ani nepamätám," konštatovala Jägrová. Za nevýhodu v porovnaní s bežnými školami považuje tiež to, že nikdy nevie zaručiť, nakoľko zaplní triedu. Ak bude mať len štyroch žiakov, z pridelených peňazí by škola neprežila. Podľa nej by teda mali byť špeciálne školy financované na triedy, nie na žiaka.
Viacerí riaditelia výšku normatívov vôbec nepoznali a v prípade internátnych škôl ani nevedeli, či budú mať nárok na jeden alebo dva príspevky. Podľa informácií z rezortu školstva však dostanú takéto školy dva normatívy. V takom prípade je Jägrová spokojná. Výrazne si však nepolepší bratislavská Špeciálna základná škola na Žehrianskej ulici. Napriek tomu jej riaditeľka Anna Blašková je spokojná s rozdelením na kategórie, i keď je nepríjemne prekvapená výškou koeficientu pre výpočet normatívu na žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú vzdelávaní podľa variantu A. Na nich dostane škola ročne necelých 49 tisíc korún. V porovnaní s minulým rokom si pohoršia aj školy so žiakmi s mentálnym postihnutím vzdelávaných podľa variantu B, na ktorých štát počíta s príspevkom 54 tisíc korún. Problémom je, že v minulosti bol jeden normatív pre všetky špeciálne školy, a to v priemere 80 tisíc korún. Rozdelenie na kategórie je však podľa ministerstva školstva spravodlivejšie. Naopak, podľa nového systému si výrazne polepšia školy so žiakmi s ťažkým mentálnym postihnutím, autistami, či s viacerými chybami. Na nich je normatív 216 tisíc korún ročne, čiže o zhruba 140 tisíc korún viac.
Nespokojnosť s normatívmi zatiaľ avizuje aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jeho podpredseda Jozef Turčány sa obáva najmä príspevku na základné školy, ktorý bude zrejme nepostačujúci a školy budú mať problém napriek tomu, že sa počíta s ďalšou racionalizáciou.
