Bratislava 17. januára (TASR) Brannobezpečnostný výbor odporučil dnes parlamentu schváliť novelu zákona o priestupkoch. Podľa nej bude môcť za vulgárny útok na policajta či úradníka dostať výtržník pokutu až do výšky 10 tisíc korún.
Veková hranica zodpovednosti za spáchanie priestupku bude rovnako ako trestná zodpovednosť 14 rokov. Priestupok si bude možné tiež odpracovať. Desaťtisícovú pokutu budú môcť podľa novely dostať aj sprejeri. V prípade, že sa páchatelia v priebehu dvoch rokov opakovane dopustia toho istého priestupku, hrozí im až dvojnásobná pokuta hornej hranice sadzby za konkrétny priestupok. Priestupkom tiež bude úmyselné poškodenie cudzieho majetku, voľný pohyb psa v poľovnom revíri, zbieranie parožia a vajec pernatej zveri, vypaľovanie krovísk, trávy, buriny a suchého lístia alebo rúbanie a vyrezávanie živých plotov a krovísk v poľovnom revíri, ak na to občan nebude mať príslušné povolenie.
Ak niekto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy bude nútiť iného zúčastniť sa na náboženskom obrade, dopustí priestupku. Pokutu bude môcť dostať aj ten, ktorý na verejnosti úmyselne poškodí, zneváži alebo neoprávnene použije symbol. V oboch prípadoch sa navrhuje rovnaká peňažná pokuta, a to až do výšky 10 tisíc korún.
Sprísňuje sa aj predaj alkoholu. Priestupkom tiež bude, ak niekto predá, podá alebo inak umožní požitie alkoholických nápojov osobe, ktorá je zjavne ovplyvnená alkoholickým nápojom, osobe mladšej ako 18 rokov alebo osobe, o ktorej vie, že bude vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok. Tu bude možné uložiť pokutu do 3000 Sk. Novela rozširuje aj skutkové podstaty priestupkov vo verejnej správe a zvyšuje jednotlivé sadzby pokút. Novela zákona nanovo definuje pojem, kto je verejný činiteľ. Okrem prezidenta, poslancov NR SR, Európskeho parlamentu, členov vlády, sudcov Ústavného súdu, prokurátorov, sudcov alebo iných osôb zastávajúcich verejnú funkciu, definujú sa ako verejní činitelia aj poslanci VÚC, štátni zamestnanci, notári, súdni exekútori či členovia lesnej, vodnej, rybárskej i poľovníckej stráže. Podmienkou však je, že sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pri tom právomoci zverené v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh.
Návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi predpoklada, ze ak sa občan stane obeťou násilia, bude môcť žiadať o odškodnenie Slovenskú republiku.,
"Výška odškodnenia v prípade ujmy na zdraví nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy," uviedol šéf rezortu spravodlivosti Daniel Lipšic.
Žiadať o odškodnenie bude môcť poškodený, ktorý je občanom SR alebo členskej krajiny únie, tiež osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá však má na území EÚ trvalý pobyt alebo pozostalí poškodeného. O odškodnenie môžu tieto osoby žiadať, ak páchateľ trestného činu nie je známy, zdržiava sa na neznámom mieste alebo jeho trestnému stíhaniu bráni zákonná prekážka. Prípadne ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz.
Po splnení týchto náležitostí a predložení žiadosti s dokladom o ujme na zdraví musí rezort spravodlivosti rozhodnúť o odškodnení do troch mesiacov. Ak žiadosti nevyhovie, poškodený sa môže obrátiť na súd.
V SR bolo v minulom roku spáchaných 13 781 násilných trestných činov. "Za každým z týchto čísiel je obrovská bolesť, príbeh utrpenia a príbeh strateného pocitu bezpečia," dodal Lipšic. Zákon by mal platiť od marca.
