Bratislava 19. januára (TASR) - V roku 2005 zaznamenala polícia v objektoch so starožitnosťami a umeleckými predmetmi 11 krádeží za niekoľko miliónov korún. V národnej databáze ukradnutých umeleckých predmetov Policajného zboru je dovedna asi tisíc umeleckých diel, z toho 182 obrazov, vyše 400 sôch a množstvo starožitností.
"Intenzívne pracujeme na tom, aby bola databáza sprístupnená verejnosti a kupujúci si mohol overiť, či starožitnosť alebo obraz nie je ukradnutý, alebo či po ňom nepátra polícia," informovala TASR Marta Bujňáková z Prezídia PZ. Ľudia by tak tiež mohli pomôcť pri pátraní. Zatiaľ polícia pravidelne uverejňuje informácie o dielach ukradnutých na Slovensku v časopise ANTIK. Ak sa informácia o kradnutom umeleckom diele rozšíri, automaticky to znižuje jeho trhovú cenu. Zlodej sa diela potrebuje rýchlo zbaviť a snaží sa ho predať hlboko pod cenu. Umelecké diela významných autorov sa nedajú oficiálne predať prostredníctvom aukčných spoločností, pokiaľ nie je jasne preukázaný pôvod ich nadobudnutia. Mnohé cenné predmety sa kradnú na objednávku, tak to bolo aj v prípade krádeže niekoľkých historických zbraní z múzea na hrade Červený Kameň. Podľa Bujňákovej tomu nasvedčuje aj čerstvý prípad z Levíc, kde v noci na stredu ukradli zlodeji dva obrazy od Martina Benku, dva obrazy Janka Alexyho a jeden obraz Edmunda Gwerka.
Najmä po roku 1989 si začali obyvatelia SR budovať svoje zbierky umeleckých predmetov a starožitností aj ukradnutými dielami. Krádežami artefaktov sa zaoberajú policajti Úseku ochrany kultúrneho dedičstva a starožitností. Od polovice 90. rokov sa objavil nový fenomén vykrádanie archeologických lokalít, hradov a iných kultúrnych pamiatok. Najskôr to boli jednotlivci, neskôr organizované "záujmové skupiny", ktoré pomocou špičkových detektorov kovov vykrádajú a ničia kultúrne pamiatky. Zbierajú mince, zbrane, nástroje pre vlastné zbierky i zahraničie. Doteraz zákon nechránil predmety kultúrneho dedičstva, nový Trestný zákon však zaviedol postih pre toho, kto robí nedovolený archeologický prieskum. Môže sa dostať do väzenia až na jeden rok. Ak si prisvojí archeologický nález, hrozí mu pobyt za mrežami až do desať rokov. Za krádež podľa jej rozsahu je dnes trest až do 15 rokov väzenia.
Podľa Bujňákovej sa v poslednom čase množia krádeže a prípady poškodzovania umeleckých predmetov na voľne prístupných miestach. Terčom sa stávajú hlavne sochy z kovov, ktoré sú kradnuté celé alebo po častiach. Tie páchatelia predávajú do zberných surovín. Časté sú aj krádeže sakrálnych predmetov. Neexistuje síce samostatná štatistika ich krádeží, ale podľa polície predstavujú asi 60 až 70 percent všetkých krádeží starožitností a umeleckých predmetov. "Pri objasňovaní týchto prípadov je najväčším problémom fakt, že neexistujú dostatočné informácie, takmer žiadna fotodokumentácia a opisy zmiznutých predmetov," zdôraznila Bujňáková.
