KOŠICE 19. januára (SITA) - Ústavný súd (ÚS) SR sa bude zákonom č. 335/2005 o preukazovaní pôvodu majetku zaoberať opäť 23. februára. Vyplynulo to z ústneho verejného pojednávania. ÚS dnes nerozhodol, či je zákon o preukazovaní pôvodu majetku protiústavný, lebo ohrozuje základné práva a slobody občanov, najmä pokiaľ ide o vlastnícke právo, zaručené ústavou, ako to žiadajú dve skupiny poslancov NR SR. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic ako zástupca vlády, ktorá je vedľajším účastníkom konania, pred pojednávaním ÚS predložil stanovisko. Plénum rozhodlo, že účastníci konania majú možnosť preštudovať si ho a reagovať naň do dvoch týždňov.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku mal vstúpiť do platnosti v septembri 2005. So žiadosťou o preskúmanie jeho ústavnosti sa na ÚS obrátili dve skupiny poslancov NR SR zastupované Jánom Drgoncom a Katarínou Tóthovou. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ÚS vyhovel žiadosti navrhovateľov a pozastavil účinnosť zákona, lebo dospel k záveru, že jeho ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, najmä pokiaľ ide o zásah do vlastníckych práv s osobitným zreteľom na jeho spätnú účinnosť.
J. Drgonec a K.Tóthová dnes zotrvali na žiadosti, aby ÚS prijatý zákon vyhlásil za protiústavný. Tvrdia, že zákon svojím obsahom a účelom popiera princípy právneho štátu. Za kardinálny problém označili okrem zásahu do vlastníckych práv aj jeho retroaktívnosť, nejednoznačnosť niektorých pojmov, oznamovanie podozrení občanmi a vnášanie právnej neistoty. Drgonec na pojednávaní spochybnil samotný spôsob prijatia tohto zákona, lebo v druhom čítaní v NR SR poslanec Madej predniesol v rámci pozmeňujúcich návrhov de facto úplne nový návrh zákona, ktorý neprešiel riadnym legislatívnym procesom v parlamente.
Zákon pred ÚS obhajoval minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Podľa neho zákon protiústavný nie je a predložil aj písomné argumenty. "Zákon obhajujem preto, že ide o podobný návrh, aký do parlamentu predložila aj vláda, no nebol prijatý, hoci bol lepší ako zákon, o ktorom rokuje ústavný súd. Som presvedčený, že zákon je v súlade s ústavou,“ povedal pre agentúru SITA. Pripustil, že súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku má viaceré chyby, ktoré sa však dajú napraviť a dodal, že takýto zákon potrebujeme. "Verím, že ústavný súd nám dá návod, v akých limitoch sa môžeme pohybovať, aby si štát mohol plniť svoju úlohu v tom, že nebude tolerovať prípady, keď majetok ľudí zjavne nezodpovedá ich legálnym príjmom. V takom prípade by štát mal mať možnosť takýto majetok odňať,“ povedal Lipšic.
Podľa názoru K. Tóthovej by už dnes možno bol ÚS vyriekol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku je protiústavný, nebyť toho, že zástupca ministerstva spravodlivosti až tesne pred začiatkom pojednávania dal svoje pripomienky, ktoré nemali možnosť si preštudovať a reagovať na ne. Podľa J. Drgonca problém, ktorý chcel riešiť štát prostredníctvom zákona o preukazovaní pôvodu majetku, by sa dal riešiť aj iným spôsobom, keby konali prokurátori a polícia.
