Praha 20. januára (TASR) Sovietske lietadlá Antonov typu An-24 pre 40 až 55 cestujúcich sa začali vyrábať v roku 1959 na území dnešnej Ukrajiny. Výroba bola ukončená v roku 1978. Šesť strojov tohto typu získala na prelome 60. a 70 rokov aj československá armáda. Pri zániku ČSFR si nástupnícke štáty tieto stroje rozdelili v pomere 2:1.
Ako pre TASR vysvetlil Jan Pejšek z tlačovej služby Ministerstva obrany ČR, životnosť lietadiel An-24, za podmienky pravidelných generálnych opráv a kvalitnej údržby, je až 45 rokov. Z vyrobených asi 1100 kusov dodnes lieta ešte približne 800 lietadiel.
An-24 boli z Dopravného letectva Armády ČR, tzv. vládnej letky, vyradené v rokoch 2000-2005 z dôvodu ukončenia technickej životnosti.
Tie lietadlá An-24 boli získané na prelome 60. a 70. rokov. Celkovo ich bolo šesť a po rozdelení federácie z tých šiestich dva prešli do rúk slovenskej armády, štyri zostali v ČR. Z tých štyroch bolo následne jedno lietadlo vymenené za väčšie lietadlo An-26. Takže nám zostali tri An-24. Jedno lietadlo bolo vyradené z prevádzky už na prelome storočia, druhé v roku 2004 a to posledné tretie bolo slávnostne vyradené 26. októbra 2005, opísal osud dvadsaťštvoriek Jan Pejšek.
Posledný stroj An-24 vyradený v roku 2005 mal za sebou asi 8800 letových hodín a až 11.000 pristátí.
Armáda ČR lietadlo sovietskej výroby An-24 síce vyradila, ale vládna letka, ktorá zaisťuje prepravu ústavných činiteľov, vojakov aj humanitárne misie, disponuje ešte celou škálou desiatky rokov starých lietadiel a helikoptér sovietskej výroby. Letka má okrem iného dve lietadlá TU-154, dve menšie lietadlá Jak-40, päť lietadiel typu An-26, tri helikoptéry Mi-8 a jednu Mi-17. Okrem toho tvorí letku aj menšie prúdové lietadlo kanadskej výroby Challenger, osem československých L-410 a dve poľské helikoptéry W-3A Sokol.
Leteckému parku českej vládnej letky sa vážne problémy nevyhýbajú a v ostatných dvoch rokoch opakovane došlo k núdzovým pristátiam. Najčastejšie sa do ťažkostí dostáva minister zahraničných vecí Cyril Svoboda, pričom, paradoxne, nielen vinou starej sovietskej techniky.
Vlani Tupolev TU-154 so šéfom českej diplomacie a členmi jeho sprievodu núdzovo pristál v západoafrickej Mauretánii po tom, ako mu za letu vypovedalo službu jedno z troch hydraulických čerpadiel. Neskôr sa ukázalo, že piloti so sebou vozia pre istotu aj veľa náhradných dielov. Čerpadlo preto sami vymenili za nové, ale na špeciálny hydraulický olej z ČR čakali ešte dva dni.
Problémy sa vlani v apríli nevyhli ani českému špeciálu, ktorý viezol prezidenta Václava Klausa a Cyrila Svobodu z Prahy do Ríma. Trinásť rokov starý stroj Challenger kanadskej výroby musel núdzovo pristáť v Mníchove po tom, ako mu nad Alpami na niekoľkých miestach prasklo čelné sklo. Podobnú poruchu mal tento stroj za letu aj v novembri 2004.
Česká vláda vlani na návrh bezpečnostnej rady štátu rozhodla o zásadnej modernizácii leteckej techniky tzv. vládnej letky. Dôvodom je nielen vysoká opotrebovanosť strojov, ale aj ich nehospodárnosť a chýbajúci servis vo svete. Výmena leteckej techniky za 135 miliónov USD sa má uskutočniť v rokoch 2005-2009.
Ešte v tomto štvrťroku sa očakáva podpis kontraktu na dodávku dvoch lietadiel typu Airbus. Prvé by malo Česko dostať tento rok, druhé do roku 2007. Armáda ČR by mala získať aj dve turbovrtuľové stroje veľkosti lietadla Hercules, ale výberové konanie sa zatiaľ ešte nezačalo. V rokoch 2008-2009 by česká armáda chcela získať dve nové helikoptéry typu Sikorski alebo Eurocopter.
