BRATISLAVA 20. januára (SITA) - Konkurencieschopnosť Európskej únie sa nedá zabezpečiť bez odpovede na energetické otázky, týmito slovami zhodnotil člen Európskej komisie (EK) Ján Figeľ súčasný charakter energetickej politiky Európskej únie (EÚ). Energetika EÚ je podľa neho fragmentovaná, čo môže znížiť celkovú, nie len energetickú bezpečnosť únie. Zjednotenie energetickej politiky únie je jednou z kľúčových úloh EK v roku 2006. Ján Figeľ pricestoval do Bratislavy, aby slovenských ústavných činiteľov informoval o programe EK na rok 2006. Vo štvrtok ho predstavil prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, dnes s ním predstúpil pred členov parlamentného eurovýboru.
Ján Figeľ pripomenul, že EK vo februári pripraví východiskový dokument o jednotnej energetickej politike EÚ. Ten má naznačiť, ktorým smerom sa bude energetická politika EÚ uberať. Na marcovom summite únie ho EK ponúkne hlavám a premiérom členských krajín EÚ. Figeľ pripomenul, že únia sa musí stať nezávislejšou a menej zraniteľnou pri využívaní energetických zdrojov. Tvrdí, že zjednotená Európa by nemala byť iba najväčším spotrebiteľom, ale vo svojom vlastnom záujme predovšetkým aktérom vo vzťahu k Ruskej federácii a k arabským krajinám, ktoré sú ropnými mocnosťami.
Figeľ sa dotkol aj budúcnosti EÚ v súvislosti s ústavnou zmluvou, ktorej súčasné znenie je zrejme nepriechodné. Rakúsko má v júni, teda v závere svojho predsedníctva, zhodnotiť obdobie reflexie, ktoré trvá od júna 2005. Rakúske predsedníctvo určí, do akej miery je EÚ pripravená rokovať o ústavnej zmluve. Figeľ neočakáva, že počas rakúskeho predsedníctva dôjde k významnému posunu v riešení tejto otázky. Väčšie šance dáva nemeckému predsedníctvu, ktoré nastúpi 1. januára 2007. Nemecko považuje boj o ústavnú zmluvu vyhovujúcu všetkým 25 členským krajinám za svoju vysokú prioritu. Natoľko vysokú, že súčasná nemecká vládna koalícia si dosiahnutie dohody o ústavnej zmluve zaradila do svojho vládneho programu.
ik;mt;bl
