Vznik:
Slovenská demokratická a kresťanská únia - SDKÚ vznikla so zámerom sformovať dostatočne silný proreformný a prointegračný politický prúd v slovenskej politike. Predseda vlády SR a vtedy predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda avizoval 17. januáru 2000 založenie nového politického subjektu. Politickú deklaráciu SDKÚ podpísali jedenásti signatári: Mikuláš Dzurinda, Eduard Kukan, Milan Kňažko, Ivan Šimko, Milan Hort, Tibor Šagát, Viliam Vaškovič, Ladislav Pittner, Juraj Kopčák, Peter Kresánek a Jozef Macejko. Registrácia politického subjektu sa uskutočnila 18. januára 2000.
SDKÚ sa v júni 2000 zlúčila s Úniou živnostníkov, podnikateľov a roľníkov, ktorej predsedom bol Pavol Prokopovič. V júli 2000 bola fúzia s Demokratickou úniou Slovenska s jej lídrom Ľubomírom Harachom, pričom prípravný výbor SDKÚ odmietol 13. novembra 2000 žiadosť šiestich členov (Juraj Dobiš, Andrej Finďo, Luboš Pastor, Ľubomír Plai, Eva Rusnáková a Milan Vaškor) o schválenie štatútu Liberálnej platformy SDKÚ.
História:
Ustanovujúci kongres bol 17.-18. novembra 2000. Zvolil za predsedu Mikuláša Dzurindu, podpredsedov Eduarda Kukana, Juraja Kopčáka, Ľubomíra Haracha, Zuzanu Martinákovú a Milana Kňažka. Druhým mužom v strane a jej generálnym sekretárom sa stal Ivan Šimko. V stanovách zaviedol inštitút primárnych volieb pri nomináciách kandidátov na rôzne posty. V SDKÚ vznikli dve platformy: kresťanskodemokratická a liberálna. Prezídium SDKÚ zvolilo 29. januára 2001 za predsedu Liberálnej programovej platformy SDKÚ Eduarda Kukana, lídrom kresťanskodemokratickej sa stal Milan Gaľa.
V parlamentných voľbách v roku 2002 získala SDKÚ 15,9 percenta hlasov, obsadila druhé miesto v poradí za ĽS-HZDS a 28 poslaneckých kresiel. Dzurinda podpísal za SDKÚ 8. októbra 2002 koaličnú dohodu o zostavení vlády na roky 2002-2006 s lídrami SMK, KDH a ANO.
II. kongres SDKÚ 24. novembra 2002 v Bratislave potvrdil Dzurindu vo funkcii. Podpredsedami sa stali Kukan, Martináková, Šimko, Ivan Mikloš a Milan Hort. Z politiky odišiel Milan Kňažko.
V auguste a septembri 2003 zasiahla stranu kauza skupinka. Premiér Dzurinda oznámil existenciu skupinky viacerých významných činiteľov, ktorej činnosť mala byť údajne namierená proti záujmom štátu, SDKÚ a Slovenskej informačnej služby. Jedným z členov skupinky mal byť vtedajší riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Ján Mojžiš, ktorého Dzurinda navrhol odvolať z funkcie. Pri hlasovaní vo vláde však tento návrh nepodporil Ivan Šimko ako vtedajší minister obrany, čo ho stálo nielen ministerské kreslo, ale aj post podpredsedu SDKÚ. Šimko ohlásil 16. novembra 2003 vznik politickej platformy v rámci SDKÚ s názvom Slobodné fórum. K platforme, ktorá mala pôvodne pôsobiť ako vnútorná opozícia SDKÚ, sa vtedy pripojili aj ďalší siedmi poslanci tejto strany. Zuzana Martináková, Zuzana Plháková, Ľubica Navrátilová, Peter Bódy, Jozef Hurban a Alexej Ivanko napokon odišli z parlamentného poslaneckého klubu SDKÚ a v marci 2004 sa viacerí z nich spolupodieľali na založení nového politického subjektu s názvom Slobodné fórum. Plháková sa napokon do klubu SDKÚ vrátila, Ivanko skončil ako nezávislý poslanec, podporujúci väčšinou vládnu koalíciu.
V poradí tretí, mimoriadny kongres SDKÚ sa uskutočnil 22. mája 2004 v Bratislave. Zvolil troch nových podpredsedov Juraja Lišku, Pavla Prokopoviča a Pavla Kuboviča. Zaoberal sa aj kauzou financovania strany, pretože krátko pred prezidentskými voľbami sa v médiách objavili výpovede údajných darcov SDKÚ, ktorí tvrdili, že napriek ich evidencii vo výročnej finančnej správe neposkytli strane žiaden peňažný dar. V šiestich prípadoch sa nepodarilo zo strany darcov znovupotvrdiť, že dar skutočne strane poskytli. Kongres okrem toho zrušil výkonný výbor strany a rozšíril prezídium.
Program :
SDKÚ vznikla s ambíciou stať sa pilierom politickej stability a vypočítateľnosti Slovenska, založených na veľkých stranách a fungujúcom politickom systéme. Vnímanie politiky kresťanskej demokracie znamená vieru v tieto hodnoty, pričom správnosť rozhodovania tejto politiky pomeriava SDKÚ predovšetkým kritériom zodpovednosti. Je kresťansko-liberálnou úniou, ktorá rešpektuje integritu svojich členov, ich právo na názorové platformy a vznikla s myšlienkou trvalého partnerstva neľavicových reformných demokratov. Za strategický cieľov Slovenska určila dôstojné, rovnocenné a plné zapojenie sa do NATO a Európskej únie.
SDKÚ je od apríla 2003 členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI), od 1. mája 2004 členom Európskej ľudovej strany členom. Dzurindu zvolili 12. februára 2004 za viceprezidenta CDI. Generálnou líniou SDKÚ, politickým programom je program moderného Slovenska. Ponúka základné smerovanie pre ďalšie roky a jeho napĺňanie ako záruku kontinuity na ceste k prosperujúcemu, bezpečnému, konkurencieschopnému štátu.
Orgány :
Najvyšším orgánom SDKÚ je kongres. Rozhodovacie právomoci prináležia ústrednej rade a prezídiu. Predsedom SDKÚ je od 18.11.2000 Mikuláš Dzurinda. Podpredsedami Sú Eduard Kukan, Ivan Mikloš, Milan Hort, Juraj Liška, Pavol Prokopovič, Pavol Kubovič. Generálnym sekretárom SDKÚ je Ivan Harman.
Europoslancami za SDKÚ sú od roku 2004 Milan Gaľa, Peter Šťastný a Zita Pleštinská.
Primárne voľby na lídra SDKÚ do parlamentných volieb by sa mali uskutočniť 18. februára 2006. Programové konferencie strany budú v mesiacoch február a marec.
pm mh
