Vznik :
Demokratická strana vznikla v septembri 1944 počas Slovenského národného povstania - založili ju Ján Ursíny, Jozef Lettrich, Martin Kvetko, Fedor Hodža, Ján Lichner. Vo voľbách roku 1946 získala 62,5 percent hlasov a stala sa majoritnou stranou na Slovensku. Po februári 1948 zanikla. Vedúcimi osobnosťami pri obnove Demokratickej strany, ktorá sa datuje na 10. decembra 1989 boli Martin Kvetko, Ján Holčík, Peter Mattoš a Ivan Brndiar.
História:
Obnovená Demokratická strana sa počas jej existencie spojila s Občianskou demokratickou stranou Slovenska, Stranou konzervatívnych demokratov, Demokratov 92, Zelenou ligou a Hnutím československého porozumenia. V marci 1994 sa DS spojila aj so Stranou konzervatívnych demokratov.
Integrácia pravicových občianskych síl pokračovala v máji 1995 podpísaním dohody medzi DS a Stálou konferenciou občianskeho inštitútu, pričom jej vtedajší predseda Ján Langoš bol poslancom parlamentu.
V roku 1997 sa DS, KDH a DÚ spojili a vytvorili Modrú koalíciu. V júli 1997 sa DS stala členom päťkoalície s názvom Slovenská demokratická koalícia. Po voľbách 1998 sa poslanci DS Ján Langoš, Peter Osuský, Peter Zajac, Peter Tatár a František Šebej stali členmi klubu NR SR za SDK. Z tohto klubu všetci vystúpili 4. decembra 2000 a stali sa nezávislými poslancami. V roku 2001 vystúpili aj z DS a stali sa zakladateľmi a členmi nového politického subjektu Občianskej konzervatívnej strany.
Do parlamentných volieb 2002 išla DS najprv v koalícii s DÚ vedenou Jánom Budajom. V septembri predseda DS Ľudovít Kaník stiahol kandidačnú listinu z volieb a odporučil sympatizantom a voličom odovzdať hlas vo voľbách SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Prostredníctvom Kaníka ako člena vládneho kabinetu sa DS spolupodieľala na rozhodovaniach vládnej koalície SDKÚ-KDH-SMK-ANO.
Program a členovia DS:
Demokratická strana mala ambície byť stranou občianskou, konzervatívnou a nekonfesionálnou. Hlásila sa k liberálnym hodnotám demokratického právneho štátu a slobodnej trhovej ekonomiky. DS sa považovala za konsolidovanú stranu s pevnou členskou základňou, schopnú presadiť sa v orgánoch regionálnych, mestských aj obecných samospráv.
Vo vzťahu k EÚ žiada DS zachovať, kvôli konkurencieschopnosti, právo rozhodovať v čo najväčšej šírke o dôležitých oblastiach pracovného a sociálneho práva. DS považuje SDKÚ za svojho najbližšieho politického partnera. Nová sociálna politika realizovaná vládou SR je podľa DS kľúčom k ozdraveniu hospodárstva, s posilnením individuálnej zásluhovosti a na úkor nespravodlivej centralizovanej redistribúcie.
DS má približne 1700 členov a asi 700 jej členov a nominantov je zastúpených v komunálnej sfére.
Kongresy:
december 1989 - Na prvom kongrese Strana slovenskej obrody zmenila názov na Demokratickú stranu.
marec 1994 - Uskutočnil sa zlučovací kongres, na ktorom sa spojila DS a Konzervatívna demokratická strana.
november 1997 - Na mimoriadnom kongrese v Trenčíne účastníci rokovali o programe, činnosti a stratégii Demokratickej strany (DS) do nastávajúcich parlamentných volieb. DS uviedla, že sa chce stať definitívne parlamentnou stranou a jej cieľom je dosiahnuť aj na miestnej a regionálnej úrovni viac ako 5 percent. Delegáti kongresu v tajných voľbách zvolili za predsedu Demokratickej strany Jána Langoša.
február 1999 - Demokratická strana ako prvá zo strán Slovenskej demokratickej koalície (SDK) zaviedla do svojich stanov inštitút dvojitého členstva na mimoriadnom kongrese DS, ktorý sa konal Liptovskom Mikuláši. Dvadsaťjeden predstaviteľov konzervatívno-liberálnej platformy SDK, ktorých DS pred parlamentnými voľbami delegovala na kandidačnú listinu SDK, sa tak v súlade s predvolebnými sľubmi bude môcť vrátiť do materskej strany a stať sa jej plnoprávnymi členmi.
marec 1999 - Jána Langoša zvolili na kongrese v Bratislave za predsedu Demokratickej strany (DS). Dlhšie neobsadený post čestného predsedu strany zaujal Štefan Paulíny.
jún 2000 - Kongres DS rozhodol, že strana sa nevráti k jednoročnému funkčnému obdobiu všetkých jej volených orgánov. Do stanov v časti podmienky členstva v DS doplnili morálne kritériá, upravili postup pri preregistrácii člena do iného miestneho združenia, obmedzili možnosti kandidovať ako nezávislý kandidát, upravili zastupovanie neexistujúcej okresnej rady DS krajskou radou a iné.
február 2001 - Predsedom DS sa na kongrese v Banskej Bystrici stal bývalý šéf Prezídia Fondu národného majetku (FNM) Ľudovít Kaník. Podpredsedami sa stali Jozef Kužma, Juraj Barta, Peter Mattoš a Miroslav Toman.
marec 2002 - Partnermi DS v jesenných parlamentných voľbách môžu byť len SDKÚ a ANO. Rozhodol o tom kongres v Trnave, pričom delegáti nevylúčili ani alternatívu samostatného postupu DS. Na kongrese sa zmenili stranícke stanovy. Kaníkov projekt rastu preferencií, ktorý prezentoval po svojom zvolení za predsedu DS, podľa jeho vysvetlenia zlyhal preto, lebo nerátal s etapovitým odchodom bývalých predstaviteľov strany.
apríl 2003 - Staronovým predsedom DS sa stal jediný oficiálny kandidát na tento post Ľudovít Kaník. Okrem šéfa strany si prítomní zvolili aj 1. podpredsedu, stal sa ním Viktor Nižňanský, vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy. Vo funkcii vystriedal Alexandra Slafkovského, primátora Liptovského Mikuláša, ktorý sa stal podpredsedom strany. Okrem neho do tejto funkcie v DS boli zvolení aj Jozef Mečiar, Iveta Plšeková a Braňo Hochel. Programovo najbližším politickým subjektom pre DS ostala SDKÚ. Delegáti kongresu sa jednoznačne vyslovili za vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ) a za dokončenie reformy verejnej správy.
máj 2004 - Kongres DS vyzval všetky slovenské pravicové a stredopravé subjekty, aby podporovali vládny program a vo vzájomnej spolupráci pokračovali v presadzovaní reforiem. DS vyhlásila, že ako suverénna politická strana je pripravená na spoluprácu s blízkymi politickými subjektmi pri dodržaní troch princípov - zachovaní značky, programu a princípu stanov DS. Delegáti kongresu schválili tri východiskové programové materiály na vnútrostranícku diskusiu s názvami Regionálna politika DS v rokoch 2004 až 2010, Občianska politika v Európskej únii a Informatizácia - kľúč k efektívnej službe občanom.
jún 2005 - Ľudovít Kaník sa opäť stal predsedom DS, rozhodli o tom delegáti na kongrese v Banskej Bystrici. Jeho jediný súper o post šéfa demokratov, Branislav Hochel, sa stal prvým podpredsedom. Za podpredsedov zvolili Alexandra Slafkovského, Pavla Freša a Jozefa Mečiara. Koncepciou Kaníka nie je podľa jeho slov jednoznačná orientácia na fúziu s SDKÚ, ráta s férovým spojením iba ako s jedným z možných riešení.
december 2005 - Rozhodnutie o zlúčení s SDKÚ prijali 17.12. v Banskej Bystrici delegáti mimoriadneho kongresu Demokratickej strany (DS). Za uznesenie o fúzií s SDKÚ a za zmluvu o zlúčení s SDKÚ hlasovalo 102 zo 168 účastníkov kongresu, pričom na jeho schválenie bolo potrebných 101 hlasov.
Kongres DS sa koná podľa upravených stanov raz za rok. Každé dva roky sa uskutočňuje tzv. volebný kongres, na ktorom sú volení najvyšší stranícki funkcionári. V medziobdobí je programový kongres, ktorý sa venuje vnútrostraníckym témam.
Orgány strany:
Vo vedení DS je predseda, prvý podpredseda, traja podpredsedovia a tajomníčka. Najvyšším politickým orgánom Demokratickej strany je Republiková rada. Jej výkonným článkom je predsedníctvo na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni.
Doterajší predsedovia strany:
1990 Martin Kvetko
1990 - Ján Holčík
1992 Peter Mattoš
1993 - Anton Ďuriš
1994 Pavol Hagyari
1995 - Ján Langoš
2001 - František Šebej
od 17.2.2001 - Ľudovít Kaník.
