Profil Demokratickej strany

Bratislava 21. januára (TASR) - Kongres SDKÚ by mal dnes rozhodnúť o zlúčení subjektu s DS. TASR pri tejto príležitosti prináša profil Demokratickej strany.

Vznik :

Demokratická strana vznikla v septembri 1944 počas Slovenského národného povstania - založili ju Ján Ursíny, Jozef Lettrich, Martin Kvetko, Fedor Hodža, Ján Lichner. Vo voľbách roku 1946 získala 62,5 percent hlasov a stala sa majoritnou stranou na Slovensku. Po februári 1948 zanikla. Vedúcimi osobnosťami pri obnove Demokratickej strany, ktorá sa datuje na 10. decembra 1989 boli Martin Kvetko, Ján Holčík, Peter Mattoš a Ivan Brndiar.

História:

Obnovená Demokratická strana sa počas jej existencie spojila s Občianskou demokratickou stranou Slovenska, Stranou konzervatívnych demokratov, Demokratov 92, Zelenou ligou a Hnutím československého porozumenia. V marci 1994 sa DS spojila aj so Stranou konzervatívnych demokratov.

Integrácia pravicových občianskych síl pokračovala v máji 1995 podpísaním dohody medzi DS a Stálou konferenciou občianskeho inštitútu, pričom jej vtedajší predseda Ján Langoš bol poslancom parlamentu.

V roku 1997 sa DS, KDH a DÚ spojili a vytvorili Modrú koalíciu. V júli 1997 sa DS stala členom päťkoalície s názvom Slovenská demokratická koalícia. Po voľbách 1998 sa poslanci DS Ján Langoš, Peter Osuský, Peter Zajac, Peter Tatár a František Šebej stali členmi klubu NR SR za SDK. Z tohto klubu všetci vystúpili 4. decembra 2000 a stali sa nezávislými poslancami. V roku 2001 vystúpili aj z DS a stali sa zakladateľmi a členmi nového politického subjektu Občianskej konzervatívnej strany.

Do parlamentných volieb 2002 išla DS najprv v koalícii s DÚ vedenou Jánom Budajom. V septembri predseda DS Ľudovít Kaník stiahol kandidačnú listinu z volieb a odporučil sympatizantom a voličom odovzdať hlas vo voľbách SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Prostredníctvom Kaníka ako člena vládneho kabinetu sa DS spolupodieľala na rozhodovaniach vládnej koalície SDKÚ-KDH-SMK-ANO.

Program a členovia DS:

Demokratická strana mala ambície byť stranou občianskou, konzervatívnou a nekonfesionálnou. Hlásila sa k liberálnym hodnotám demokratického právneho štátu a slobodnej trhovej ekonomiky. DS sa považovala za konsolidovanú stranu s pevnou členskou základňou, schopnú presadiť sa v orgánoch regionálnych, mestských aj obecných samospráv.

Vo vzťahu k EÚ žiada DS zachovať, kvôli konkurencieschopnosti, právo rozhodovať v čo najväčšej šírke o dôležitých oblastiach pracovného a sociálneho práva. DS považuje SDKÚ za svojho najbližšieho politického partnera. Nová sociálna politika realizovaná vládou SR je podľa DS kľúčom k ozdraveniu hospodárstva, s posilnením individuálnej zásluhovosti a na úkor nespravodlivej centralizovanej redistribúcie.

DS má približne 1700 členov a asi 700 jej členov a nominantov je zastúpených v komunálnej sfére.

Kongresy:

december 1989 - Na prvom kongrese Strana slovenskej obrody zmenila názov na Demokratickú stranu.

marec 1994 - Uskutočnil sa zlučovací kongres, na ktorom sa spojila DS a Konzervatívna demokratická strana.

november 1997 - Na mimoriadnom kongrese v Trenčíne účastníci rokovali o programe, činnosti a stratégii Demokratickej strany (DS) do nastávajúcich parlamentných volieb. DS uviedla, že sa chce stať definitívne parlamentnou stranou a jej cieľom je dosiahnuť aj na miestnej a regionálnej úrovni viac ako 5 percent. Delegáti kongresu v tajných voľbách zvolili za predsedu Demokratickej strany Jána Langoša.

február 1999 - Demokratická strana ako prvá zo strán Slovenskej demokratickej koalície (SDK) zaviedla do svojich stanov inštitút dvojitého členstva na mimoriadnom kongrese DS, ktorý sa konal Liptovskom Mikuláši. Dvadsaťjeden predstaviteľov konzervatívno-liberálnej platformy SDK, ktorých DS pred parlamentnými voľbami delegovala na kandidačnú listinu SDK, sa tak v súlade s predvolebnými sľubmi bude môcť vrátiť do materskej strany a stať sa jej plnoprávnymi členmi.

marec 1999 - Jána Langoša zvolili na kongrese v Bratislave za predsedu Demokratickej strany (DS). Dlhšie neobsadený post čestného predsedu strany zaujal Štefan Paulíny.

jún 2000 - Kongres DS rozhodol, že strana sa nevráti k jednoročnému funkčnému obdobiu všetkých jej volených orgánov. Do stanov v časti podmienky členstva v DS doplnili morálne kritériá, upravili postup pri preregistrácii člena do iného miestneho združenia, obmedzili možnosti kandidovať ako nezávislý kandidát, upravili zastupovanie neexistujúcej okresnej rady DS krajskou radou a iné.

február 2001 - Predsedom DS sa na kongrese v Banskej Bystrici stal bývalý šéf Prezídia Fondu národného majetku (FNM) Ľudovít Kaník. Podpredsedami sa stali Jozef Kužma, Juraj Barta, Peter Mattoš a Miroslav Toman.

marec 2002 - Partnermi DS v jesenných parlamentných voľbách môžu byť len SDKÚ a ANO. Rozhodol o tom kongres v Trnave, pričom delegáti nevylúčili ani alternatívu samostatného postupu DS. Na kongrese sa zmenili stranícke stanovy. Kaníkov projekt rastu preferencií, ktorý prezentoval po svojom zvolení za predsedu DS, podľa jeho vysvetlenia zlyhal preto, lebo nerátal s etapovitým odchodom bývalých predstaviteľov strany.

apríl 2003 - Staronovým predsedom DS sa stal jediný oficiálny kandidát na tento post Ľudovít Kaník. Okrem šéfa strany si prítomní zvolili aj 1. podpredsedu, stal sa ním Viktor Nižňanský, vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy. Vo funkcii vystriedal Alexandra Slafkovského, primátora Liptovského Mikuláša, ktorý sa stal podpredsedom strany. Okrem neho do tejto funkcie v DS boli zvolení aj Jozef Mečiar, Iveta Plšeková a Braňo Hochel. Programovo najbližším politickým subjektom pre DS ostala SDKÚ. Delegáti kongresu sa jednoznačne vyslovili za vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ) a za dokončenie reformy verejnej správy.

máj 2004 - Kongres DS vyzval všetky slovenské pravicové a stredopravé subjekty, aby podporovali vládny program a vo vzájomnej spolupráci pokračovali v presadzovaní reforiem. DS vyhlásila, že ako suverénna politická strana je pripravená na spoluprácu s blízkymi politickými subjektmi pri dodržaní troch princípov - zachovaní značky, programu a princípu stanov DS. Delegáti kongresu schválili tri východiskové programové materiály na vnútrostranícku diskusiu s názvami Regionálna politika DS v rokoch 2004 až 2010, Občianska politika v Európskej únii a Informatizácia - kľúč k efektívnej službe občanom.

jún 2005 - Ľudovít Kaník sa opäť stal predsedom DS, rozhodli o tom delegáti na kongrese v Banskej Bystrici. Jeho jediný súper o post šéfa demokratov, Branislav Hochel, sa stal prvým podpredsedom. Za podpredsedov zvolili Alexandra Slafkovského, Pavla Freša a Jozefa Mečiara. Koncepciou Kaníka nie je podľa jeho slov jednoznačná orientácia na fúziu s SDKÚ, ráta s férovým spojením iba ako s jedným z možných riešení.

december 2005 - Rozhodnutie o zlúčení s SDKÚ prijali 17.12. v Banskej Bystrici delegáti mimoriadneho kongresu Demokratickej strany (DS). Za uznesenie o fúzií s SDKÚ a za zmluvu o zlúčení s SDKÚ hlasovalo 102 zo 168 účastníkov kongresu, pričom na jeho schválenie bolo potrebných 101 hlasov.

Kongres DS sa koná podľa upravených stanov raz za rok. Každé dva roky sa uskutočňuje tzv. volebný kongres, na ktorom sú volení najvyšší stranícki funkcionári. V medziobdobí je programový kongres, ktorý sa venuje vnútrostraníckym témam.

Orgány strany:

Vo vedení DS je predseda, prvý podpredseda, traja podpredsedovia a tajomníčka. Najvyšším politickým orgánom Demokratickej strany je Republiková rada. Jej výkonným článkom je predsedníctvo na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni.

Doterajší predsedovia strany:

1990 Martin Kvetko

1990 - Ján Holčík

1992 Peter Mattoš

1993 - Anton Ďuriš

1994 Pavol Hagyari

1995 - Ján Langoš

2001 - František Šebej

od 17.2.2001 - Ľudovít Kaník.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 995
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 281
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 833
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 618
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 130
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 224
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 075
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 479
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 322
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 053

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako vidia nevidiaci? Najťažšie je predstaviť si hĺbku

Hovorí sa, že majú lepšie vyvinutý sluch a hmat. Všetko sú to mýty, tvrdí odborníčka. To však neznamená, že ľudia bez zraku nemajú predstavy, sny alebo vizuálne spomienky.

SVET

Teroristi sa spájajú, ich cieľom je Rusko. Naposledy útočili v Petrohrade

Uzbeckí a tadžickí teroristi spájajú sily.

DOMOV

Polícia obvinila ďalšieho kotlebovca z extrémizmu

Mazurekovi hrozí 15 rokov väzenia.

Neprehliadnite tiež

V prípade vývozu busty Pavla V. sa čaká na právnu pomoc zo zahraničia

Dokazovanie na území Slovenska je podľa prokuratúry v podstate ukončené.

Na väčšine územia Slovenska počas najbližších noci prituhne

Počas noci i rána je potrebné rátať s prízemným mrazom.

Niekoľko obcí si bude v októbri znova voliť starostov a poslancov

Starostov si majú vyberať obyvatelia 11 obcí, poslancov ľudia v deviatich obciach. Dve obce budú voliť starostu aj poslancov.

Slováci nedôverujú súdom najviac zo všetkých členských štátov Únie

Ministerka spravodlivosti to považuje za problém, ktorým sa treba zaoberať.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop