Bráni sa tým, že "interné predpisy ministerstva a iných ústredných orgánov nepatria medzi informácie, ktoré sa povinne zverejňujú". Právnik Vladimír Šárnik, ktorý nariadenie žiadal, hovorí, že ministerstvo robí asi "zámernú obštrukciu", keďže ide o mediálne citlivú tému.
Nariadenie vydal v roku 2002 policajný prezident. Nedávno pomohlo poslancovi Jánovi Cuperovi z HZDS, ktorému po nehode, čo spôsobil, namerali dve promile alkoholu v krvi, ale o vodičský preukaz neprišiel a nedostal ani pokutu. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic pritom zastáva názor, že poslanci priestupkovú imunitu nemajú.
Šárnik sa odvolal, myslí si, že ministerstvo informáciu musí zverejniť. Podľa infozákona síce nejde o povinnú informáciu, ktorá musí byť na internete, ale o informáciu, ktorú musí podľa neho zverejniť, ak o to niekto požiada. Ministerstvo si podľa neho prekrútilo zásadu - čo nie je tajné je verejné, na zásadu, že tajné je všetko, čo nie je označené za verejné.
Odpoveď ministerstva označil za "nezmysel" aj právnik Vladimír Pirošík. Zákon podľa neho vymenúva, kedy je informácia tajná - ide o bankové, daňové, obchodné tajomstvo a niektoré osobné údaje. "Ministerstvo vnútra si vymyslelo novú kategóriu."
Vladimír Gemela z tlačového oddelenia policajného prezídia argumentuje, že v "maximálnej miere" odpovedajú na otázky novinárov o nezverejnenom nariadení a citujú aj jeho časti.
Podľa Šárnika po piatich rokoch účinnosti infozákona si už inštitúcie nedovolia žiadosť o sprístupnenie informácie ignorovať, najmä keď ich zodpovední zamestnanci vedia, že by mohlo ísť o priestupok.
Inštitúcie nerady zverejňujú citlivé informácie
Právnik Vladimír Šárnik sa venuje zákonu o slobodnom prístupe k informáciám dlhšie, v niektorých prípadoch, keď ministerstvá odmietli informácie zverejniť, sa spor dostal až na súd. Niektoré inštitúcie si podľa neho dávajú záležať na tom, ako čo najviac zdržovať zverejnenie informácií.
"Pokiaľ informáciu nechcú sprístupniť, dbajú o to, aby včas vydali odmietavé rozhodnutie, hoc s nezmyselným odôvodnením."
Žiadateľ sa potom musí odvolať, nadriadený orgán potom rozhodnutie o zamietnutí sprístupnenia informácie zruší pre formálnu chybu a vráti ju na rozhodnutie podriadenému. Ten väčšinou opäť odmietne informáciu zverejniť a odvolávací orgán to už potvrdí. Úrady tak naťahujú čas a rátajú s tým, že nie každý žiadateľ sa obráti na súd. Ten podľa neho rozhodne zvyčajne tak po trištvrte roku, väčšinou nájde formálnu chybu a odmietavé rozhodnutie zruší, vec však vráti rovnakej inštitúcii a "nezaoberá sa otázkou, či informácia mala byť sprístupnená".
V extrémnom prípade tak podľa Šárnika môže prejsť aj niekoľko rokov, kým sa žiadateľ informácie dočká. Úrady to "rady zneužívajú, najmä, ak ide o politicky citlivé informácie". (haj)
Priestupková imunita sa má dostať do ústavy
BRATISLAVA - Štvorica koaličných poslancov predložila na najbližšie rokovanie parlamentu novelu ústavy a zákona o priestupkoch. Tvrdia, že chcú v zákone zakázať poslaneckú imunitu, keď poslanec šoféruje pod vplyvom alkoholu. Niektorí ústavní právnici, ako Ladislav Orozs či Radoslav Procházka, však hovoria, že vďaka novelám poslanci získajú imunitu na všetky ostatné priestupky.
Návrh pridáva do zákona vetu, že ako priestupok možno prerokovať "konanie poslanca, ktoré je priestupkom spáchaným porušením zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky pri vykonávaní činnosti, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku".
Doteraz zákon priestupkovú imunitu nespomínal, teraz sa doň podľa právnikov dostane a vylúčená bude len v jednom prípade - práve pri šoférovaní pod vplyvom alkoholu.
V ústave poslanci Gyula Bárdos z SMK, Milan Hort z SDKÚ, Ľubomír Lintner z klubu ANO a Pavol Minárik z KDH, navrhujú k odseku hovoriacemu o tom, že poslanca nemožne trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať do väzby bez súhlasu parlamentu, pridať slová, "je však možné prerokovať priestupok poslanca, o ktorom to ustanoví zákon". Imunita na iné druhy priestupkov by sa tak dostala aj do ústavy.
Polícia dnes priestupky poslancov netrestá, odvoláva sa na nariadenie svojho prezidenta. Súlad nariadenia so zákonom sa už v decembri rozhodol preskúmať generálny prokurátor, rozhodne asi začiatkom februára. (haj)
