Bratislava 27. januára (TASR) - Prezident nie je podľa ústavného právnika Ladislava Orosza povinný prijať demisiu ministra, pretože Ústava SR o tom výslovne nehovorí.
"Z povahy veci vyplýva, že ak minister bude trvať na demisii, tak v konečnom dôsledku ju bude musieť prezident prijať. To, že ju neprijal na prvý raz, vytvára priestor na to, aby minister posúdil svoje rozhodnutie a prípadne sa rozhodol inak," vysvetlil TASR Orosz.
Ako povedal ústavný právnik Peter Kresák, všetky kroky, ktoré sa udiali v súvislosti s demisiou ministra obrany Juraja Lišku, boli v súlade s ústavou. Zdôrazňuje, že do budúcnosti vzniká ústavná otázka - aký mandát bude mať minister na poste, ktorý bude zastávať nie z vlastnej vôle, ale z rozhodnutia prezidenta. "Dalo by sa očakávať, že ak minister zhodnotí, že demisiu prezident neprijal, možno by bolo ústavne v poriadku, keby ju vzal späť," poznamenal Kresák. Podľa neho Liška urobil rozhodnutie, ktoré je morálne, politicky a ústavne na mieste, pretože prevzal na seba určitú zodpovednosť za to, čo sa stalo. "Na druhej strane prezident asi politicky dospel k názoru, že by nebolo správne toto miesto obsadzovať niekým iným na krátku dobu pred voľbami. Hlava štátu teda svojim spôsobom prispela k stabilite vlády. Vzniká tu však spomínaná otázka legitimity. Ak by Liška zvážil svoje rozhodnutie a zobral by demisiu späť, nikto by mu nemohol vytýkať, že sa nezachoval nielen ústavne, ale ani politicky správne. Na základe reakcií prezidenta bude ďalej vykonávať ministerskú funkciu," myslí si Kresák.
Orosz tvrdí, že ak minister svoje rozhodnutie v určitom čase nezmení, prezident demisiu bude musieť prijať. Orosz je presvedčený, že rozhodovanie by nemalo trvať dlhý čas. Vylúčil, že by rezort obrany mohol istú chvíľu riadiť prezident, keďže je vrchným veliteľom ozbrojených síl.
Liška dnes podal demisiu do rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Prezident zatiaľ demisiu neprijal a zobral si niekoľko dní na rozmyslenie.
