BRATISLAVA 28. januára (SITA) - Slovenská republika má eminentný záujem o mierové vyriešenie budúceho štatútu Kosova. Kosovo je neďaleko od nás a akékoľvek narušenie krehkej stability na jeho území, môže značne ovplyvniť bezpečnostnú situáciu na celom Balkáne a určite by zasiahlo aj Slovensko. Takto minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan v piatok oslovil poslancov parlamentného výboru pre európske záležitosti, ktorých informoval o prioritách slovenskej zahraničnej politiky na rok 2006. Otázka Kosova má jednu z najvyšších priorít.
Slovensko sa bude na riešení kosovskej otázky aktívne podieľať. Ako člen Bezpečnostnej rady (BR) OSN má na to jedinečnú príležitosť, povedal Kukan. Slovensko sa chce usilovať o také riešenie, ktoré bude v súlade s jeho štátnymi záujmami a bude ho presadzovať na každom zasadnutí BR OSN. Okrem stability Kosova je to aj bezpečnosť 60-tisícového slovenského etnika, ktoré na Balkáne žije. Slovensko sa bude podieľať na rokovaniach o budúcom štatúte Kosova, ktoré majú odštartovať začiatkom februára za účasti kosovských Albáncov, Srbov a tímu sprostredkovateľov OSN na čele s bývalým fínskym prezidentom Marttim Ahtisaarim. Priebeh rokovaní bude závisieť aj od toho, ako sa podarí riešiť životné podmienky srbskej populácie, ktorá je v Kosove v menšine.
Kukan tiež zdôraznil, že žiadna veľká medzinárodná konferencia o Kosove nebude. Sprostredkovatelia uprednostnia diskrétne a oddelené rokovania s kosovskými Albáncami a Srbmi. Chcú sa vyhnúť tomu, že sa Albánci pohádajú so Srbmi a šance na dosiahnutie dohody o budúcom štatúte regiónu tým pohasnú. Kým väčšinoví Albánci si želajú výlučne osamostatnenie Kosova, menšinoví Srbi chcú, aby zostalo súčasťou Srbska a Čiernej Hory. Do rokovaní o budúcom štatúte Kosova prehovoria okrem Európskej únie (EÚ) aj Spojené štáty americké. Američania majú výrazný vplyv na kosovských Albáncov, ktorí názory Washingtonu rešpektujú.
Rokovania o budúcom štatúte Kosova skomplikovala smrť umierneného prezidenta tejto provincie Ibrahima Rugovu. Rugova bol politikom, ktorý dokázal držať situáciu v Kosove pod kontrolou - a aj tým si vydobyl medzinárodné uznanie.
Kosovo je pod správou OSN od bombardovania NATO v roku 1999, ktoré malo zastaviť postup srbských síl proti etnickým Albáncom. Srbsko si chce v budúcnosti udržať aspoň formálnu kontrolu nad Kosovom, kým etnickí Albánci trvajú na získaní nezávislosti.
V roku 1999 utieklo z Kosova asi 200 000 Srbov. V provincii ich zostalo okolo 100 000. Žijú v rozptýlených enklávach.
