BRATISLAVA 29. januára (SITA) - Racionálnu a efektívnu organizáciu územnej samosprávy v Košiciach by mala zabezpečiť novela zákona o Košiciach, ktorú do parlamentu predložila skupina 10 poslancov. Návrh by mal prispieť k zníženiu neúmerne vysokých finančných nákladov na správu mesta. Podľa výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2004 na úrovni mesta len skutočné výdavky na správu košického magistrátu vrátane odmien a iných náhrad poslancom mestského zastupiteľstva boli takmer 130 mil. Sk. Na úrovni mestských častí to bolo asi 210,5 mil. Sk. Tieto výdavky v prepočte na obyvateľa vykazujú značné rozdiely, napríklad v spomínanom roku 2004 predstavovali v mestskej časti Džungla 7154 Sk na obyvateľa, zatiaľ čo v mestskej časti Sídlisko Ťahanovce len 397 Sk na obyvateľa. Jedným z opatrení na zníženia nákladov je aj návrh ustanoviť možnosť mestských častí uzavrieť zmluvu o zriadení spoločného miestneho úradu pre viacero mestských častí. Novela zosúlaďuje právnu terminológiu zákona o Košiciach so zákonom o obecnom zriadení a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi a precíznejšie ustanovuje právne postavenie mestských častí a ich vzťahy k mestu Košice. Jedným z cieľov predkladateľov je tiež zjednodušenie a zracionalizovanie mechanizmu rozhodovania o zmenách v organizácii územnej samosprávy a organizácii územia Košíc. Ambíciou je takisto upraviť vzťahy metropoly východného Slovenska k okolitým obciam a vytvoriť podmienky na ich vzájomne prospešnú spoluprácu. Návrh novely prináša aj zníženie počtu poslancov mestského zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev. V mestskom parlamente by malo sedieť 50 namiesto doterajších 80 a vypúšťa sa pravidlo, podľa ktorého každá mestská časť musela mať v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca.
V novele sa navrhuje konštituovanie nového spoločného orgánu mestských častí - Rady starostov. Jej hlavnou úlohou bude zastupovať spoločné záujmy mestských častí pri rozhodovaní o veciach, ktoré zákon o meste Košice vyhradzuje mestskému zastupiteľstvu, teda pri rozhodovaní o veciach celomestského významu. Návrh koncipuje Radu starostov predovšetkým ako iniciatívny orgán, ktorého funkcia sa bude môcť uplatniť prostredníctvom jej práva predkladať návrhy na rokovanie mestského zastupiteľstva, ako aj jej práva zaujímať stanoviská k veciam, ktoré sú predmetom rokovania mestského zastupiteľstva. Právo Rady starostov má charakter odkladného veta a je svojimi právnymi dôsledkami podobné ako sistačné právo primátora. Spočíva v oprávnení predložiť k už prijatým rozhodnutiam mestského zastupiteľstva svoje pripomienky a zároveň požiadať mestské zastupiteľstvo o opätovné prerokovanie a schválenie týchto rozhodnutí.
Zákon o Košiciach bol počas svojej takmer 15-ročnej účinnosti novelizovaný len trikrát. Posledná novelizácia sa uskutočnila v roku 1993 a dotýkala sa postavenia námestníkov primátora.
